Turci si vybrali viac moci pre Erdogana, opozícia hovorí o podvodoch
V tureckom referende zvíťazili zástancovia ústavnej reformy, ktorá posilní právomoc hlavy štátu a zmení politický systém z parlamentného na prezidentský. Po sčítaní hlasov získali priaznivci týchto zmien 51,3 percenta. Výsledok spochybnili dve opozičné strany a budú žiadať prepočítanie časti hlasov. Volebná účasť bola 84 percent.
Bude rokovať o treste smrti
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan označil referendum za historické. V prejave vyzval všetkých, vrátane ďalších krajín, aby výsledok rešpektovali. Erdogan tiež uviedol, že začne rokovať s premiérom a lídrami ďalších strán o obnovení trestu smrti. Aj o tom sa hlasovalo v referende.
„Turecko urobilo historické rozhodnutie, pokiaľ ide o systém vlády,“ vyhlásil Erdogan. „Chceme, aby organizácie a zahraničie rozhodnutie nášho národa rešpektovali,“ dodal. Podľa agentúry AP už v Istanbule búrlivo - ohňostrojmi - oslavujú aj Erdoganovi prívrženci.
Výsledok privítal aj turecký premiér Binali Yildirim, podľa ktorého sa otvára nová kapitola v demokratickej histórii krajiny. Podľa Yildirima je výsledok najlepšou odpoveďou zahraničným nepriateľským silám. "Toto hlasovanie nemá porazených, zvíťazilo Turecko, sme jeden národ, ďakujem tým, ktorí hlasovali pre, ale aj tým, ktorí hlasovali proti," dodal.
Chcú prepočítať hlasy
Opozičná Ľudová republikánska strana už oznámila, že bude žiadať prepočítanie hlasov. Sťažovala sa na to, že národná volebná komisia uznala za platné aj neopečiatkované volebné lístky. Tie v predchádzajúcich voľbách považovali za neplatné. Prokurdská Ľudová demokratická strana referendum tiež spochybnila. Jej hovorca uviedol, že tieň na legitimitu volieb vrhá aj to, že spolupredsedovia HDP sú vo väzení a že sa referendum konalo v čase platnosti výnimočného stavu.
Mehmet Hadimi Yakupoglu, zástupca opozičnej Republikánskej ľudovej strany v ústrednej volebnej komisii povedal agentúre DPA, že bolo zrátaných oveľa menej hlasov, ako uvádza na svojej stránke štátna agentúra Anadolu. Označil to za "manipulácie". Podpredseda CHP Erdal Aksünger podľa denníka Hurriyet avizoval, že jeho strana bude požadovať prepočítanie 37 percent hlasov odovzdaných v referende. Rovnako sa chce zachovať aj prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana.
Výsledky za hranicami
Odporcovia zmien v referende zvíťazili okrem iného v troch najväčších tureckých mestách – Istanbul, Ankara a Izmir. Hlasovať mohlo 55,3 milióna voličov, už skôr však mohli odovzdať svoj hlas takmer 3 milióny Turkov žijúcich v zahraničí. Za hranicami zvíťazili medzi Turkami zástancovia zmien ústavy s väčším náskokom než doma, keď sa za posilnenie prezidentských právomocí vyjadrilo asi 59 percent hlasujúcich príslušníkov diaspóry.
Napríklad v Nemecku zmeny ústavy podľa agentúry Anadolu podporilo 63 percent tureckých voličov, ktorí išli hlasovať. Volebnú účasť medzi Turkami v Nemecku tvorilo asi 50 percent. V Rakúsku za zmeny hlasovalo takmer 73 percent tamojších Turkov, čo predstavuje asi 18-tisíc ľudí.
Hovoria o autokracii
Podľa prezidenta zmeny po referende zaistia v Turecku politickú stabilitu, bezpečnosť a ekonomickú prosperitu. Kritici naopak hovoria o likvidácii tureckej demokracie, zavedení autokratického režimu a koncentrácii politickej moci v rukách Erdogana, ktorý v krajine vládne - najskôr ako premiér a potom prezident - už od roku 2003.
Voliči sa paušálne vyjadrili k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Prezident by mal byť podľa nových pravidiel nielen hlavou štátu, ale aj vlády. Funkcia premiéra zanikne. Prezident, ktorý už nebude nadstranícky ako doteraz, dostane právomoc bez súhlasu parlamentu vydávať dekréty so silou zákona a získa aj výrazný vplyv na súdnictvo.
Na hlasovacom lístku nebola vytlačená žiadna otázka, iba dve slová "áno" a "nie". Voliči označili jednu z možností podľa toho, či podporujú navrhované ústavné zmeny. Na priebeh referenda dohliadal len malý počet medzinárodných pozorovateľov. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vyslala do Turecka približne 35-členný pozorovateľský tím.