Rozhodnutím ESĽP ohľadne nájomného sa budú zaoberať konkrétne ministerstvá

29.1.2014 18:42 | zdroj: TA3 SITA
Rozhodnutím ESĽP ohľadne nájomného sa budú zaoberať konkrétne ministerstvá

Článok bol aktualizovaný:

  • Zdieľať

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo financií SR vytvoria tím, ktorý sa bude zaoberať rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v otázke regulovaného nájomného.

Informoval o tom po dnešnom rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír. "Zatiaľ môžeme reagovať len na mediálne oznamy," konštatoval šéf rezortu financií s tým, že ministerstvo spravodlivosti musí najprv vysvetliť rozsudok súdu, pričom kľúčové bude jeho odôvodnenie. Momentálne je to podľa Kažimíra práca pre právnikov. "V zásade platí, že čo nás nezabije, to nás posilní," dodal.

Rezort spravodlivosti v utorok informoval o výsledku sporu, ktorý mal na stole ESĽP. Ten rozhodol, že regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi. Sťažovatelia z kauzy Bittó a ďalší verzus SR sú vlastníkmi bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného. V sťažnosti podanej na ESĽP tvrdili, že nájomné, ktoré sú oprávnení v súlade s platnými právnymi predpismi požadovať, je omnoho nižšie ako náklady na údržbu ich domov a je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným.

Sťažovatelia preto žalovali Slovenskú republiku pre porušenie ich majetkových práv, zaručených protokolom k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Predovšetkým tvrdili, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku na nich uvalil neprimerané bremeno, pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie. Tiež namietali, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovanéhonájomného nevzťahuje. Európsky súd pripustil, že nedostatok nájomných bytov po páde komunistického režimu odôvodňoval úpravu vzťahov medzi vlastníkmi a nájomcami. Súd akceptoval argumentáciu vlády, že systém regulácie nájomného sleduje sociálnu politiku štátu, cieľom bola ochrana nájomníkov v bytoch, ktoré boli vrátené pôvodným vlastníkom. Poukázal však na to, že vláda viackrát avizovala dereguláciu nájomného, pričom sa tieto plány vždy odložili. Podľa názoru ESĽP štátne orgány v tomto prípade nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom spoločnosti a ochranou majetkových práv sťažovateľov, "v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov". ESĽP dostal ďalších 13 podobných sťažností a štátom uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením. Štát preto bude povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým osobitný prostriedok nápravy, ktorý umožní získať náhradu škody za zistené porušenie. Otázku spravodlivého zadosťučinenia ako aj náhrady nákladov a výdavkov na konanie európsky súd nepovažoval za pripravené na rozhodnutie a odročil ich na ďalšie konanie. 
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu

Vložiť video