Amnestie sa rušili viackrát. Pozrite si prehľad hlavných udalostí
Národná rada SR získa kompetenciu zrušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Poslanci parlamentu 124 hlasmi odobrili koaličný návrh, ktorý má smerovať k zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara. Táto snaha o zrušenie však nebola jediná.
Rozhodne Ústavný súd SR
Schválená zmena ústavy prináša pravidlo, že zrušenie amnestií či milostí musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ten buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo zneguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd neprijme v spomínanej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné.
Amnestie udelené 3. marca 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom v zastúpení prezidenta SR sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
Mečiar odstránil nepresnosti
3. marca 1998 - Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar vydal v zastúpení prezidenta SR Rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa na trestné činy v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda a tiež v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny.
Malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním tzv. zmareného referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a nemalo sa nezačínať, a ak sa začalo, malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.
7. júla 1998 - Vladimír Mečiar oznámil ďalšiu amnestiu, ktorou sa odstránili nepresnosti vo výrokoch predchádzajúcej amnestie (z 3.3.1998), ktoré urobila vo výklade Generálna prokuratúra SR. Podstata predchádzajúcej amnestie ostala rovnaká.
Dzurinda umožnil konať vo veci
8. decembra 1998 - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér, zastupujúci prezident SR Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách "Zmarené referendum" a "Únos občana Michala Kováča ml.".
4. februára 1999 - Ústavný súd SR rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
11. februára 2000 - Návrh ústavného zákona, ktorým sa rušia niektoré amnestie Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, podal v parlamente poslanec Národnej rady SR a podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia Vladimír Palko. Poslanci NR SR návrh KDH neschválili.
29. septembra 2000 - Poslanci NR SR za KDH predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.
14. marca 2002 - Poslanci NR SR za KDH opätovne predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.
Najaktívnejšie bolo KDH
20. decembra 2002 - Najvyšší súd SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra SR Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR bolo právoplatné a nebolo možné proti nemu podať odvolanie.
25. apríla 2005 - Poslanci za KDH po štvrtý raz predložili do parlamentu ústavný zákon o zrušení amnestií udelených bývalým premiérom SR Vladimírom Mečiarom.
18. mája 2005 - Plénum návrh KDH neschválilo. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.
29. septembra 2006 - Poslanec KDH Daniel Lipšic predložil opäť návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Kresťanskí demokrati sa tak po piaty raz pokúsili zrušiť amnestie.
19. októbra 2006 – Poslanci opätovne neschválili návrh KDH. Snemovňa akceptovala návrh spravodajkyne Kataríny Tóthovej z ĽS-HZDS, aby sa parlament ďalej týmto návrhom nezaoberal. Zo 131 hlasujúcich návrh podporilo 78 koaličných poslancov, proti bolo 52 členov opozície a József Berényi (SMK) nehlasoval.
S návrhom prišiel Budaj
26. septembra 2008 - Príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz.
28. októbra 2008 - Plénum NR SR hlasovaním rozhodlo, že amnestie ostávajú naďalej v platnosti. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.
31. mája 2011 - Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií z roku 1998. Okrem koaličných poslancov kladne zahlasovali aj všetci prítomní poslanci Slovenskej národnej strany, zo Smeru-SD ako jediný prispel svojím hlasom Ján Počiatek.
22. júna 2011 - Vláda SR súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.
3. februára 2012 - Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara ostávajú v platnosti. Poslancom sa opäť nepodarilo schváliť ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil.
21. novembra 2016 - Prezident SR Andrej Kiska požiadal poslancov NR SR o vecnú a ústretovú diskusiu o možnosti zrušiť rozhodnutia o takzvaných Mečiarových amnestiách. Zrušenie navrhuje opozícia na čele s Jánom Budajom.