Kiska varoval pred informačnou vojnou: Sme terčom, ktorý sa nebráni

Kiska varoval pred informačnou vojnou: Sme terčom, ktorý sa nebráni
Zdroj foto: SITA/Marek Mrviš
Boj proti hybridným hrozbám, slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, strategická komunikácia o európskych problémoch, rozvojová pomoc, Visegrádska štvorka či demokratické hodnoty boli témami príhovoru prezidenta Andreja Kisku na 17. ročníku hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2016.

Mätúce signály od vlády

Konferencia sa konala na pôde ministerstva zahraničných vecí. Prezident priznal, že už nie tak celkom platí konsenzus o zahraničnej politike Slovenska. Slovensko má síce oficiálne proeurópsku a pro-NATO vládu, v parlamente má ale podľa neho až príliš veľa poslancov vlažný až alternatívny vzťah k našim prioritám a od vlády tiež niekedy zaznievajú mätúce signály.

Kiska ako príklad uviedol sankcie proti Rusku, ku ktorým sa Slovensko pripojilo a podporuje ich, avšak neustále spochybňovanie ich významu je ľahkovážne a nezodpovedné. Súčasný postoj k Rusku, ktoré anektovalo Krym a podporuje separatistov na východe Ukrajiny, nie je podľa Kisku možné nechať bez odozvy.

Hlava štátu takisto uviedla, že dôveryhodnosti neprispieva, ak politici hovoria iným jazykom v Bratislave a iným v Bruseli. „Musím rozprávať jedným a rovnakým jazykom na uzavretých rokovaniach aj v rozhovoroch s ľuďmi, rozprávať tak v Bratislave ako aj Bruseli. Schizofrénia u nás doma a vonku spochybňuje a oslabuje našu politiku,“ povedal Kiska s tým, že potrebujeme sa držať priorít, precíznejšie formulovať naše záujmy a ciele a komunikovať ich konzistentne navonok aj dovnútra krajiny.

Kremeľská propaganda

„Zahraničná politika je dlhodobo postavená na dvoch pilieroch – Európskej únii a NATO. Toto sú piliere, ktoré sa nesmú stať obeťou žiadnych politických záujmov a ambícií,“ uviedol prezident pred diplomatmi.

Kiska na pôde rezortu diplomacie upriamil pozornosť aj na premyslenú hybridnú vojnu. Premyslená stratégia využíva sociálne médiá, polopravdy a zameriava sa na našu slabinu – neschopnosť rýchlo brániť naše hodnoty. Hlava štátu pripomenula, že kremeľskú propagandu pomenoval aj Európsky parlament. „Informačná vojna je jedným z vážnych ohrození Slovenska, a žiaľ, oficiálne zložky robia veľmi málo, nerobia skoro nič,“ povedal prezident. Ako dodal, sme „terčom, ktorý sa nebráni“. Toto správanie je podľa neho nezodpovedné a pripomenul, že naši susedia v Visegráde robia viac.

Tieto aspekty by podľa prezidenta mala reflektovať aj Bezpečnostná stratégia, ktorú Slovensko teraz aktualizuje. „Očakávam dokument, ktorý bude silno politický a nie neurčito úradnícky. Dokument, v ktorom nebudeme nič zľahčovať, v ktorom sa ukáže pravda, či je u nás ešte dosť politickej sily a odvahy,“ dodal prezident.

Pokiaľ ide o bezpečnosť ako takú, prezident varoval, že si Slovensko dostatočne neplní záväzky. „Je nevyhnutné dokázať, že nám na spoločnej obrane záleží o nič menej, ako spojencom,“ vyzval prezident s tým, že by bolo nemúdre, aby sme sa takto zbavili možnosti zmysluplne debatovať o euróspkej obrane.

Užitočný formát V4

Visegrádska štvorka je podľa prezidenta pre Slovensko veľmi dobrý a užitočný formát a je to prirodzene prvá voľba pri hľadaní spojencov. Na druhej strane sa ale nesmieme stratiť vo veciach, ktoré nie sú našim záujmom. Kiska si podľa vlastných slov uvedomuje, že veľa diskusií sa venuje konceptu viacrýchlostnej EÚ. Súhlasí s vládou v tom, že Slovensko musí byť v jadre. „Ale bol by som rád, keby sme dokázali oveľa  zrozumiteľnejšie prispieť do debaty, ako má to jadro vyzerať,“ uviedla hlava štátu.

Do jadra sa podľa Kisku nedá dostať iba technickými parametrami ako napríklad meraním deficitu, ale veľa závisí od dôvery, ktorú budeme mať. „Nikto nám neuberá názor, ale prvoplánové a populistické živenie vášní o  zlom Bruseli, kedykoľvek sa to hodí, je z periférie, nie jadra, najúspešnejšieho projektu,“ skonštatoval prezident.

Kiska zároveň počas svojho príhovoru poďakoval všetkým pracovníkom, i tým, ktorých nebolo vidno, za úspešné predsedníctvo. Takisto vyjadril svoju úctu dobrovoľníkom a mimovládnym organizáciám, ktoré sa venujú rozvojovej pomoci a šíria tak dobré meno Slovenska v zahraničí.

Fico reagoval na prezidenta

Na konferencii vystúpil aj premiér Robert Fico, reagoval aj na prezidenta. Vyhlásil, že on nemá záujem na konflikte s prezidentom, ale prezident s ním. Tvrdí, že Slovensko urobilo také kroky, za ktoré na nás Rusko pekne nepozeralo – napríklad reverzný tok plynu na Ukrajinu a kritiku plynovodu Nord Stream II. „Málokto pomohol Ukrajine tak, ako my,“ dodal Fico.

Pokiaľ ide o predsedníctvo, Fico vyzdvihol podpis Parížskej klimatickej dohody, obchodnej dohody s Kanadou, ale aj problematiku rozširovania, ktorú sa Slovensku podarilo udržať na stole. Podľa premiéra zvládlo Slovensko výzvu predsedníctva v Rade EÚ veľmi dobre nielen na technickej úrovni, ale aj politickej. Začal sa Bratislavský proces, v ktorom lídri EÚ reagovali aj na vzrastajúci europesimizmus.

Premiér zdôraznil, že tam, kde sme voľakedy stáli my, stoja teraz iné krajiny, ktoré napriek problémom, ktoré EÚ má, veria v miesto v tomto klube. „Náš príbeh je pre nich inšpiráciou,“ dodal Fico s tým, že on by sa nebránil myšlienke, aby sme urýchlili prístupový proces napríklad pre Čiernu Horu, ktorá je už takmer členom NATO.

Jednou z hlavných tém minulého roka bol aj Brexit. Slovensko je podľa Fica pripravené brániť národné aj spoločné európske záujmy. Zároveň trváme na tom, aby sa rokovania viedli na úrovni európskej a nie na základe bilaterálnych rozhovorov. Fico tiež zdôraznil, že po odchode musí Veľká Británia ostať strategickým partnerom.

V4 ako prioritné zoskupenie

Fico takisto priznal, že Visegrádska štvorka ostáva naším prioritným zoskupením. Vyzdvihol vzťahy s Českou republikou, ale aj historicky najlepšie vzťahy s Maďarskom. S Poľskom a Rakúskom má Slovensko podľa premiéra tradične dobré vzťahy.

Pokiaľ ide o tento rok, Fico pripomenul, že Slovensko bude predsedať Valnému zhromaždeniu OSN. V septembri sa v New Yorku stretnú viaceré nové osobnosti – generálny tajomník Antionio Guterres, americký prezident Donald Trump či viacerí európski lídri. Preto podľa neho bude dôležité, aby za medzinárodným stolom sedela skúsená a rešpektovaná osobnosť, čo slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý bude šéfom Valného zhromaždenia OSN, je.

Fico zopakoval, že pokiaľ sa stane viacrýchlostná EÚ realitou, Slovensko musí byť v jadre. Ako podotkol, máme na to predpoklady, keďže sme v schengene aj eurozóne. Dodal, že niektoré krajiny sú z viacrýchlostnej EÚ nervózne.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá