Utečenci vás prevedú Berlínom, vychýrené turistické atrakcie nečakajte

Utečenci vás prevedú Berlínom, vychýrené turistické atrakcie nečakajte
Zdroj foto: TASR/AP
Berlín už turistom neukazujú len profesionálni sprievodcovia, ale aj utečenci, pre ktorých sa nemecká metropola stala druhým domovom. Mesto ich očami vyzerá inak.

Miesta už dobre pozná

Do stredobodu záujmu utečencov v Nemecku nepatria Brandenburská brána, Spolkový snem alebo televízna veža na námestí Alexanderplatz, ale miesta, kde je možné sa dobre a lacno najesť, azylové úrady alebo utečenecké ubytovne. "Toto bola kurdská mešita a miesto, kde mohli utečenci prespať, keď prišli do Berlína a ešte nemali ubytovanie," opisuje Muhammad Chalíl a ukazuje pritom na nenápadnú jednoposchodovú stavbu v jednom z dvorov v štvrti Neukölln. Pozorne ho počúva skupina asi 15 ľudí, turistov i miestnych, ktorí sa prišli pozrieť na prehliadku, ktorá im má Berlín ukázať z utečeneckej perspektívy.

Aj keď dvadsaťročný Kurd mestom sprevádza po prvý raz, z jeho rozprávania je jasné, že miesta, ktoré ukazuje, dobre pozná. "Táto reštaurácia síce vyzerá ako mnohé iné, ale je najlacnejšia a preto sem radi chodia utečenci, ktorí rozhodne nemajú peniaze navyše," hovorí dobre zrozumiteľnou nemčinou pri rýchlom občerstvení, ktoré ponúka kebab aj ďalšie turecké a blízkovýchodné pochutiny.

Dvojhodinovou prehliadkou sa prelínajú postrehy o meste, ktoré sa za posledné dva roky otvorilo jemu aj ďalším desiatkam tisícom utečencov, a o živote v Sýrii, odkiaľ Muhammad do Nemecka na vrchole migračnej vlny v septembri 2015 prišiel.

Chceli, aby narukoval

V blízkovýchodných krajinách, ktoré od roku 2011 sužuje občianska vojna, žil Muhammad s matkou a sestrou v Aleppe, ktorého rozdelenie na časť ovládanú režimom prezidenta Bašára Asada a časť pod kontrolou opozície mu pripomínalo rozdelenie Berlína z obdobia studenej vojny. K rozhodnutiu opustiť Sýriu ho však nepriviedla katastrofálna situácia v Aleppe, ale cesta do neďalekého a prevažne kurdského Afrínu na severozápade krajiny, počas ktorej ho členovia tamojších milícií vytiahli z autobusu a chceli odviesť na front.

Neskôr prekročil hranicu do Turecka a vydal sa do Istanbulu, kde už niekoľko rokov pracoval jeho brat. V najväčšom tureckom meste si našiel prácu v čistiarni, kde 15 hodín denne a šesť dní v týždni žehlil. „Bol som vždy tak unavený, že som ani nemal silu variť, tak som si večer len kúpil kebab,“ hovorí s úsmevom. Smerom do Berlína vyrazil koncom roka 2015. Za cestu z Turecka do Grécka na preplnenej lodi, ktorej sa niekoľkokrát pokazil motor, musel podľa vlastných slov zaplatiť 1200 dolárov. „Zvyšok cesty cez balkánske krajiny, obávané Maďarsko, Rakúsko až do Nemecka bol bezproblémový a rýchly,“ konštatuje Muhammad.

Žiadosť o azyl podal Muhammad v Brandenbursku a dostal trojročné povolenie na pobyt. Na ubytovanie však spomína nerád. Nebol mu príjemný postoj niektorých obyvateľov k utečencom a ťažko zháňal potraviny, na ktoré bol zvyknutý. „Niekoľkokrát mesačne som preto jazdil nakupovať sem,“ povedal pri špecializovanom obchode v berlínskej štvrti Neukölln, ktorá je známa vysokým podielom prisťahovalcov.

V súčasnosti Muhammad žije vo vlastnom byte v panelovom dome na okraji nemeckého hlavného mesta. Základný jazykový a integračný kurz má za sebou a verí, že čoskoro bude môcť študovať strojárenstvo na jednej z berlínskych univerzít. Či v Nemecku zostane dlhodobo, ešte nevie. „Niekedy by som sa rád vrátil do Sýrie, ale niekedy si hovorím, že keď som sa naučil jazyk a vyštudujem tu, tak by som tu mohol zostať.“

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá