Vedec hľadá elixír nesmrteľnosti, do svalov mu vpichli cudziu DNA

TA3 ČTK
24.2.2017 11:11

Americký mikrobiológ Brian Hanley chce odhaliť tajomstvo dlhého života a stal sa preto prvým "transgenickým" človekom. Svoje telo vystavil netradičnému pokusu. Do svalov si injekčne vpichol cudziu DNA, aby stimuloval rastový hormón a zabránil tak starnutiu. Jeho experiment ale nie je bez rizika.

Vedec hľadá elixír nesmrteľnosti, do svalov mu vpichli cudziu DNA
SITA/AP

Chce byť ako superhrdinovia

"Či by som chcel by som byť ako Deadpool a Wolverine s ich regenerujúcim faktorom, ktorý ich zotaví z akéhokoľvek zranenia? Áno chcel. Verím, že jedného dňa, ktorý je však ešte ďaleko, budeme mať všetci túto schopnosť regenerácie," povedal vedec, ktorý sa v minulosti zaoberal otázkou, ako čeliť bakteriologickým zbraniam a scenárom jadrovej vojny.

60-ročný Hanley to myslí vážne a stal sa prvým transgenickým človekom. Má dvoch nepriateľov: starnutie a rozvážnosť. Prečo však vykonal tento nebezpečný pokus? V jeho svalových bunkách je aktívny gén, ktorý je pre jeho telo cudzí. Tento gén má vysokú produkciu rastového hormónu. Ten je prítomný najmä v prvých desiatich rokoch života človeka a postupne prudko klesá.

"Keď som študoval vírus HIV na Kalifornskej univerzite, čítal som, že jeden náš hormón, označovaný ako GHRH, ktorého najznámejším účinkom je stimulácia vylučovacej činnosti rastového hormónu, útočí na bunky a používa pritom rovnaké receptory, aké používa aj vírus HIV, aby ich poškodil. Dospel som k záveru, že čím viac hormónu GHRH máme, tým viac nájde HIV tieto receptory ako obsadené a nemoc sa zastaví. Tiež preto, že hormón GHRH posilňuje imunitný systém," hovorí mikrobiológ, ktorého citoval taliansky denník La Repubblica. Hanley chce využiť vplyv, ktorý má rastový hormón na imunitný systém a čeliť tak starnutiu.

Rizikový experiment

Vedec si vybral hormón GHRH, pretože patrí k tým, ktoré boli asi najčastejšie odskúšané na zvieratách a riziko je veľmi nízke. Aká je situácia u ľudí, zatiaľ nie je známe. Je tu však riziko gigantizmu, akromegálie a stresu orgánov. Nedajú sa vylúčiť ani nádory na mozgu. "Dnes som však zdravý." povedal Hanley.

Je treba poznamenať, že organizmus má systém autoregulácie, ktorý bráni tomu, aby bola úroveň rastového hormónu veľmi vysoká. "So svojou technikou chcem priviesť produkciu rastového hormónu na úroveň zodpovedajúcu veku 30 rokov. Obrátil som sa aj na nezávislý bioetický výbor, ktorý mi experiment schválil," dodal vedec.

Svoju DNA nezmenil

Zoznam vedcov, ktorí v minulosti experimentovali na vlastnom tele, je pomerne dlhý. Vykonávalo ho 15 nositeľov Nobelovej ceny. A desať vedcov získalo cenu práve za štúdie z takýchto experimentov. V roku 2005 získal Nobelovu cenu za lekárstvo Barry Marshall, ktorý pil niekoľko druhov baktérií, aby odhalil ich účinky na žalúdočné vredy.

"Najľahší spôsob, ako dostať DNA do buniek, je použiť gény, ktoré si baktérie môže vymieňať medzi sebou a medzi baktériami iných druhov. Takéto molekuly sa nazývajú plazmidy. Gén GHRH som si nechal vyrobiť v laboratóriu. Potom som si ho nechal od lekára vpichnúť do stehenného svalu a pomocou elektrického prúdu som ho nechal vniknúť do buniek. Prvýkrát to bolo v júli 2015. Po druhý raz minulý rok v júni. Použil som dve injekcie, pretože účinky sa prejavia až o nejaký mesiac. Nezmenil som svoju DNA, iba svoje bunky," zdôrazňuje vedec.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok