Hosť online

22.10.2008, 16:24:47
V žiadnom prípade. Do politiky nechcem ísť a práve v súvislosti s víziou by som chcel zdôrazniť, že nie je to môj osobný projekt, ale predovšetkým kolektívu ústavu. Pri jeho zadaní sme veľmi jasne deklarovali požiadavku, ktorá bola akceptovaná, že vízia bude vedeckou výpoveďou o možnom budúcom vývoji Slovenska bez akýchkoľvek jednostranných ideologických či straníckych zámerov.

22.10.2008, 16:18:44
Samozrejme, uvažujeme. Pokiaľ sa medzinárodná spolupráca štátov dostatočne neprispôsobí globálnemu charakteru najpalčivejších problémov súčasného sveta a prevládne egoizmus najsilnejších, nebude sa prihliadať na požiadavku vyváženej jeho multipolárnosti rešpektovania jeho mnohokultúrnosti a ohľadu na budúce generácie a pod., tak opačný megatrend je reálne možný.

Pravda, s ďalekosiahlymi dôsledkami. Zvládnutie súčasných problémov by sa stalo pre mnohé štáty nielen radikálne ťažšie, ale možno aj nemožné.

22.10.2008, 16:05:20
Súčasná finančná kríza je v skutočnosti už začínajúcou hospodárskou krízou, ktorá vzhľadom na silne globalizovaný charakter svetovej eknomiky, ktorý bezprecedentne zväčšil vzájomnú závislosť národných ekonomík a zároveň sa extrémne zväčšilo odtrhnutie finančných trhov od reálnej ekonomiky.
To znamená, že jej možné dôsledky sú prinajmenšom porovnateľné s veľkou krízou 1929-33, pričom jej konkrétny priebeh bude závisieť od toho, ako sa podarí zásadne zrekonštruovať svetový finančný systém, jeho kontrolu, reguláciu, dohľad, kvalitatívne zmeniť náplň činnosti a fungovanie takých inštitúcií ako Svetová banka, MMF a príslušné ištitúcie na národnej úrovni. V tomto zmysle aj posilnenie úlohy štátu a medzinárodnej koordinácie príslušných funkcií štátu.

22.10.2008, 15:55:24
Sú to strategické energetické médiá, ktoré sú v značnej miere vzájomne substituovateľné aj možnosti rozširovania ich ťažby sú relatívne silno obmedzené v dôsledku čoho sa na trhoch vytvorila táto väzba a udržuje.

22.10.2008, 15:52:43
Aj tu bude závisieť odpoveď predovšetkým od toho, ako sa bude ďalej vyvíjať finančná a vôbec hospodárska recesia, ako úspešne sa bude za týchto sťažených podmienok adaptovať naša ekonomika v smere k znalostnej ekonomike. Na druhej strane práve členstvo v eurozóne dáva isté zaštítenie proti krízovým javom, predovšetkým vo finančnej sfére.
Na jednej strane zlepšuje podmienky pre podnikateľov tým, že im zníži transakčné náklady, riziko z konverzie mien, no na druhej strane vývoj eura v prípade jeho prílišného posilňovania voči iným menám bude zase znižovať konkurencieschopnosť firiem a v neposlednom rade bude záležať aj na schopnosti vlády rozpočtovou politikou dostatočne nahradiť tie možnosti, ktoré strácame tým, že už nebudeme mať vlastnú menovú politiku.

22.10.2008, 15:48:56
Pokiaľ nie sú presne zanalyzované konkrétne podmienky realizácie projektov, ich dlhodobé dôsledky atď, tak ťažko k tomu zaujať jednoznačné stanovisko, pretože každý môže byť výhodný, aj nevýhodný v závislosti práve od týchto faktorov.

22.10.2008, 15:47:45
Pri ich počúvaní ma hneď napadajú úvahy o reálnych možnostiach podložených príslušnými zdrojmi a mechanizmami ich využitia.

22.10.2008, 15:44:59
To je správna otázka, pretože vytváranie predpokladov znalostnej ekonomiky v oblasti výskumu, vzdelania sú skutočne dlhodobé investície a procesy. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku po roku 1989 bola táto oblasť dlhodobo zanedbávaná, podiel výdajov na vedu, výskum a školstvo na HDP sa znižoval, dnes táto otázka nadobudla mimoriadne dôležitý význam a možno ju považovať kľúčovú prioritu budúceho vývoja.
Zdá sa, že významné zvýšenie výdajov do tejto oblasti v pripravovanom rozpočte naznačuje, že sa tomu začína prikladať väčší význam.

22.10.2008, 15:41:30
Je to zložitejšia otázka, ako sa niekedy na prvý pohľad zdá. Samozrejme, charakter a rozsah rôznych stimulov a výhod, ktoré sa poskytli zahraničným investorom bol v mnohých prípadoch neadekvátny, no na druhej strane treba vidieť, že automobilový priemysel vlastne radikálne prispel k reštrukturalizácii nášho priemyslu, najmä v nadväznosti na nevyhnutnú konverziu zbrojného priemyslu.
Významne to prispelo k ekonomickému rastu, k odstraňovaniu nezamestnanosti a k zlepšovaniu kvalifikačných, pracovných, organizačných a menežérskych zručností našich pracovníkov. Výsoký podiel automobilového priemyslu je prirodzene spojený s rizikami v prípade recesie, no charakter automobilovej výroby s široko rozvetvenými dodavateľskými medziodvetvovými vzťahmi vytvára relatívne dobré predpoklady pre ľahšiu adaptáciu pracovníkov v iných priemyselných odvetviach.

22.10.2008, 15:32:55
V súčasných podmienkach, kedy svet už jednoznačnej smeruje k znalostnej ekonomike, ktorej konkurencieschopnosť je založená na znalostiach, vysokokvalifikovanej práci schopnej vytvárať vysokú pridanú hodnotu je prvoradou požiadavkou všemožne usilovať práve o vytváranie predpokladov pre znalostnú ekonomiku, ktorá do budúcna predstavuje jedinú istú cestu konkurencieschopnosti.
Pokiaľ ide o Čínu treba rozlišovať dve veci. Oblasť textilných, obuvníckych a iných štandardných priemyselných výrobkov, ktoré Čína často vyrába menej kvalitnejšie a dokonca až nebezpečné. To vyžaduje podstatné sprísnejšie kontroly dovážaných výrobkov.
Na druhej strane treba vidieť, že Čína sa reálne stáva znalostnou ekonomikou schopnou vyrábať sofistikované výrobky. Toto je omnoho významnejšie ohrozenie našej konkurencieschopnosti a na to sa treba už teraz pripravovať.

22.10.2008, 15:28:54
To by záležalo od konkrétnej analýzy reálnych podmienok, ktoré by existovali, pretože pozitívnych aj negatívnych možností je veľmi veľa.

22.10.2008, 15:22:24
To je príklad toho, ako by sa to nemalo robiť, že sa vytrhávajú čiastkové konkrétne problémy bez toho, aby im predchádzala dôkladná analýza a diskusia.

22.10.2008, 15:21:03
Treba zdôrazniť dva aspekty charakteru vízie. Poprvé už pri jej tvorbe, to znamená, že aj v zložení autorského kolektívu ide o široký interdisciplinárny kolektív a už tam muselo prebiehať isté zlaďovanie pohľadov a prístupov, čiže už samotná vízia musí mať konsenzuálny charakter. Naviac, dokument - vízie je daný na širokú diskusiu tak, aby sa relevantné štruktúry spoločnosti mohli vyjadrovať, diskutovať a aby tá diskusia vyústila do určitej konsenzuálnej predstavy o budúcnosti. Takto spresňovaná vízia vytvára predpoklad dlhodobejšieho konsenzu, ktorý by sa mal odraziť aj v prístupe rôznych politických strán bez ohľadu na to, v akej konkrétnej pozícii sa v jednotlivých volebných obdobiach nachádzajú.

22.10.2008, 15:17:02
Metód pomocou ktorých sa výskum snaží predvídať budúcnosť je veľa. V našom prípade sme postupovali tak, že pri vypracovávaní vízie sme vychádzali z množstva analýz zameraných tak, že reflektovali doterajšie tendencie a ich možné pokračovanie do budúcnosti.Čiže svojim spôsobom to boli čiastkové analýzy a prognózy do budúcnosti, na základe ktorých sa potom vytváral dlhodobý rámec možného vývoja, v rámci ktorého sme formulovali víziu ako žiadúce smerovanie.

22.10.2008, 15:14:48
Samozrejme, že vízia tým, že bola vypracovaná na základe vládneho projektu by mala slúžiť pre jej potreby, avšak konkrétne rozhodnutie sú v plnej kompetencii vlády. Veľmi dôležité je, aby nebola vodítkom nielen pre túto vládu, pretože je to dlhodobý pohľad a ten vyžaduje aj dlhodobý konsenzus bez ohľadu na ich politické zloženie.

22.10.2008, 15:13:21
Na vízii pracujeme od roku 2006, kedy sa vypracoval projekt a východiskové materiály. Ťažisko práce bolo v roku 2007 a do polovice roku 2008. Na vízii sa podieľalo vyše 100 expertov z významných vysokoškolských a vedeckých inštitúcií na Slovensku. Tí spracovali viac ako 2 tisíc strán podkladových materiálov, ktoré sa potom syntetizovali do výslednej 200-stranovej štúdie.
Vláda na vypracovanie vízie vyčlenila 13,5 mil. korún.

22.10.2008, 15:11:28
Časový horizont do roku 2030 je jednak orientačný, je to obdobie jednej generácie. Druhá vec, vízia nikdy nedáva detailnú odpoveď o budúcom vývoji, ale načrtáva len základné smerovanie vývoja. A aj v tom prípade z predpokladov, z ktorých sa vychádza.
Víziu nechápeme len ako tento dokument, ale vízia sa musí aktualizovať, pretože podmienky sa menia.
V zásade môžeme povedať, že obraz Slovenska by mal byť taký, že smeruje k znalostnej ekonomike a spoločnosti.