Rast ekonomiky zrýchlil, dôvodom je aj silný domáci dopyt
Hrubý domáci produkt vzrástol v druhom štvrťroku v stálych cenách medziročne o 3,3 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa hrubý domáci produkt zvýšil oproti druhému štvrťroku 2016 o 3,1 % a oproti prvému štvrťroku 2017 o 0,8 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu štatistického úradu.
Odhad spresnia v septembri
V bežných cenách sa v druhom kvartáli tohto roka vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 21,066 mld. eur, čo predstavuje nárast o 4,1 % oproti druhému štvrťroku 2016.
Rýchly odhad hrubého domáceho produktu bude na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený, doplnený o štruktúry jednotlivých ukazovateľov. Spresnené výsledky Štatistický úrad SR zverejní 5. septembra 2017.
Oživenie európskych ekonomík
Rast našej ekonomiky podporuje a v najbližších mesiacoch bude podporovať silná spotreba domácností, ako aj oživenie európskych ekonomík. Očakávajú to analytici. "Na rozdiel od našich očakávaní sa rast slovenskej ekonomiky v 2. štvrťroku tohto roka nespomalil. Nepotvrdili sa tak naše očakávania, že silný bázický efekt v dôsledku posunu Veľkej noci, či spomalenia rastu priemyslu a exportov v dôsledku slabšieho výkonu kľúčového automobilového priemyslu, okrešú aj dynamiku medziročného rastu HDP," skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Hoci podrobnú štruktúru rastu zverejnia štatistici až začiatkom budúceho mesiaca, analytici vidia za aktuálnymi číslami viaceré faktory. "Očakávame, že motorom rastu bol domáci dopyt, najmä spotreba domácností, ktorej pomáha priaznivý vývoj na trhu práce. Ide o pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti a reálnych miezd. To prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností," predpokladá analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Podľa Koršňáka k rastu domáceho dopytu v 2. štvrťroku pravdepodobne výraznejšie prispeli aj investície. Čísla bankového sektora totiž podľa jeho slov naznačovali pomerne silný rast úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam, čísla stavebníctva zase ukazovali vyprchanie silného bázického efektu vo výstavbe infraštruktúry a obnovenie mierneho medziročnému rastu produkcie stavebníctva.
"Predpokladáme teda, že oživenie investícií zaznamenala slovenská ekonomika v súkromnej aj verejnej sfére. Nie je vylúčené, že časť novo rozbehnutých investícií by pritom mohla byť len v úvodnej prípravnej fáze a skôr ako fixné investície zatiaľ navršovala zásoby," doplnil analytik.
Optimistické prognózy
Prognózy analytikov ohľadom ďalšieho vývoja HDP sú optimistické. "Slovenskú ekonomiku by mali aj v nasledujúcich štvrťrokoch naďalej podporovať silnejúca spotreba domácností, ťažiaca zo silného trhu práce a zlepšenej spotrebiteľskej dôvery, ako aj pokračujúce cyklické oživenie európskych ekonomík, ktoré by malo ťahať nahor aj slovenské exporty," očakáva Koršňák. Postupne by však úlohu "ťahúňa" slovenskej ekonomiky mali podľa neho preberať investície, podporené reštartom verejných investícií aj silnejúcimi súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguar Land Rover. Analytici UniCreditu predpokladajú, že rast HDP by v tomto roku mohol byť na úrovni 3,4 %.
Analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú rast na úrovni 3,3 % a k jeho podpore by podľa nich mali tiež prispieť investície, či silnejúci domáci dopyt. "Riziká rastu sú mierne a pomerne vyrovnané. Isté negatívne riziko vyplýva z rokovaní o brexite a ich vplyve na euro a sentiment. Riziko predstavuje aj geopolitický vývoj. Na druhej strane, rýchlejší rast investícií, či razantnejší rast eurozóny predstavujú pozitívne riziko pre rast slovenskej ekonomiky," dodala Muchová.