Bábätká na Bali sú príliš sväté na to, aby sa dotkli zeme

TA3 ČTK
26.2.2017 13:16

Bábätká na indonézskom ostrove Bali nemôžu vykročiť do života ani pravou ani ľavou nohou. To preto, že podľa dávneho a značne rozšíreného zvyku sa nesmie noha novorodenca dotknúť zeme počas prvých 105 dní od narodenia, napísal spravodajský server The New York Times.

Bábätká na Bali sú príliš sväté na to, aby sa dotkli zeme
SITA/AP (ilustračná foto)

Zachádzajú s nimi ako s bohmi

Na indonézskom ostrove Bali sa podľa dávneho a značne rozšíreného zvyku nesmie noha novorodenca dotknúť zeme počas prvých 105 dní od narodenia. Zaujímavosť opísal spravodajský server The New York Times. Táto praktika sa odvíja od viery, že novorodenci sú stále blízko posvätnej ríše, odkiaľ prišli, a preto si zaslúžia, aby sa s nimi zachádzalo so zbožnou úctou.

Na Bali, kde väčšina ľudí praktizuje miestnu formu budhizmu, je rozšírená viera v reinkarnáciu. Narodenie dieťaťa je vnímané ako znovuzrodenie zosnulého príbuzného, kedy sa predkovia vracajú ako svoji vlastní potomkovia. "Do veku troch mesiacov sú deti považované za sväté," hovorí antropológ Robert Lemelson, ktorý učí na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. "Ich duch stále patrí do božskej sféry a preto sa ľudia na Bali vždy s novorodencami snažia zachádzať ako s bohmi," dodal.

Duša, ktorá je náchylná odísť

Bábätká sú považované za návštevníkov z vyšších sfér, ktorých treba rešpektovať - a držať ďalej od podlahy. Je možné, že v pôvode tohto zvyku zohrala svoju rolu tiež preventívna hygiena a vysoká detská úmrtnosť.

"V situácii, keď deti často umierajú, nie je bábätko považované za bytosť pevne zakotvenú na tomto svete - jeho duša nie je pevne v jeho tele, až kým nemá tri mesiace," uviedol Adrian Vickers, profesor juhoázijských štúdií na univerzite v Sydney. "Predpokladá sa, že duša dieťaťa je stále náchylná odísť, ak sa s ňou nebude dobre zachádzať."

Za to, že sa dieťa ani prstom na nohe nedotkne vonku zeme, sú všeobecne zodpovedné matky a ďalšie ženské príbuzné. Držať dieťa sú ochotní aj otcovia, strýkovia, susedia, predavači - a príležitostne aj poučení turisti. Doma je potom dieťa obvykle v postieľke. V tradičnejších domácnostiach môže ako ohrádka na hranie slúžiť niečo ako veľké hlinené vedierko.

Dotyk zeme a nové meno

Po 105 dňoch - alebo 210, v niektorých balijských komunitách - sa koná prepracovaná ceremónia, známa ako nyabután alebo nyambutín. "Pre dieťa to je akoby prišlo znovu na svet, " hovorí profesor Vickers. Na začiatku ceremónie sú rodičia očistení.

Nasleduje rituál, ktorým sa lúčia so 108 duchmi, ktorí do tej doby chránili dieťa a ďakujú im. Rozstrekuje sa posvätená voda a ponúkajú sa potravinové obety, aby uchlácholili démonov a prilákali dobrotivých duchov, ktorí majú dieťa posilniť do ďalšej fázy života. Vlásky, ktoré malo bábätko od narodenia, pokladajú za nečisté a ostríhajú ich.

Dieťa sa potom konečne môže prvý raz dotknúť zeme a oficiálne dostane meno. Pri niektorých ceremóniách sa niekoľko mien napíše na listy, ktoré sa umiestnia medzi horiace tyčinky. Prvý list, ktorý zhorí, nesie meno, ktoré je dieťaťu predurčené. Ale čo sa stane, keď rodičia dieťa neustrážia a jeho nožička sa dotkne zeme ešte pred touto ceremóniou? "Keď sa to stane, nie je to koniec sveta," hovorí Thomas Reuter, profesor antropológie na univerzite v Melbourne. "Tak či tak sa odohrá rituál po 105 dňoch, aby odstránil akékoľvek negatívne vplyvy, ktorým mohlo byť dieťa nevedomky vystavené."

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok