Poslancov rozhádalo naše predsedníctvo, v parlamente sa ocitol Winnetou
V slovenskom parlamente sa ocitli legendárne filmové postavy Winnetou a Klekí-Petra. Presnejšie vo vystúpeniach niektorých poslancov, ktorých rozhádala téma blížiaceho sa predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie. Niektorí opozičníci totiž hovoria o Bruselskom diktáte a strate štátnej suverenity.
Kritizoval vzdávanie sa suverenity
Brániť suverenitu národných štátov nie je vec nacionalizmu, ale zdravého rozumu. V pléne Národnej rady to vyhlásil poslanec Milan Krajniak zo Sme rodina, ktorý ostro kritizoval údajné vzdávanie sa suverenity Slovenska v prospech Bruselu, v ktorom chce podľa jeho slov Slovensko pokračovať aj počas svojho predsedníctva v Rade EÚ.
"Ako si svoju suverenitu chránime? Prečo chceme skočiť do bruselskej jamy? Prečo predkladáte materiál, na základe ktorého sa stane zo SR nemecká ekonomická kolónia a bruselská provincia? Prečo sa pred 24 rokmi odhlasovala suverenita SR, keď teraz kapitulujeme a odovzdávame do Bruselu ďalšie a ďalšie kompetencie?" pýtal sa Krajniak ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.
Bol Lisabon zlyhaním?
Za zlyhanie označil rok 2008, kedy slovenský parlament odhlasoval Lisabonskú zmluvu. Tá nás pripravila o právo veta, čo sa prejavilo pri hlasovaní o povinných utečeneckých kvótach. "Za Lisabonskú zmluvu hlasovali Smer-SD, SNS aj Most-Híd. Darmo teraz plačete, že sa k nám v Bruseli správajú nespravodlivo. Premiér Robert Fico vtedy povedal, že tí, ktorí hlasovali proti zmluve, lebo chceli zachovať slovenské právo veta, sú protinárodní," pripomenul Krajniak.
Podľa jeho slov vláda nielenže ticho súhlasí s budovaním bruselského superštátu, ale niektoré veci si dala aj do priorít nášho predsedníctva. "Tolerujete posilňovanie kompetencií Európskeho parlamentu, kde má SR len 13 poslancov zo 751. Sme za prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie v rámci fiškálnej únie. To nám budú Francúzi a Nemci diktovať, aké budeme mať dane?" pýtal sa.
Za najväčšiu nehoráznosť označil Krajniak zriadenie európskej prokuratúry, keďže v nej vidí možné zatýkanie našich občanov nemeckými či maďarskými prokurátormi. "Navrhujem, aby vláda návrh priorít prepracovala a zaradila medzi ne zásadné odmietnutie ďalšieho prehlbovania EÚ. Ja som nesľuboval vernosť bruselskej provincii, ale vernosť suverénnej SR," dodal Krajniak, ktorý je presvedčený, že cieľom európskych lídrov je uvariť Slovensko ako žabu, aby postupne a pomaly prišlo o suverenitu.
Bez Európy čierna diera
Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha zo Smeru označil za klamstvo Krajniakovo tvrdenie, že európska prokuratúra je o zatýkaní našich občanov. "Táto inštitúcia je navrhnutá v Lisabonskej zmluve, aby riešila výlučne finančné podvody týkajúce sa eurofondov. Nič iné," odkázal.
Blaha oceňuje, že slovenská vláda stojí na myšlienke Európy. "Chceme byť súčasťou EÚ, ale neznamená to, že ju máme za všetko milovať. Sme kritickí, ale neznamená to, že budem nadávať lídrom ako malé dieťa, to je infantilné," poznamenal na margo Krajniaka, ktorý povedal, že šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker je šmejd.
"Bez Európy tu bude čierna diera, nie je alternatíva. Táto vláda je proeurópska a stojí práve voči takýmto pravicovým extrémistom," zdôraznil Blaha.
Zároveň upozornil, že pre SR je EÚ do veľkej miery výhodná, keďže 70 až 80 percent našej investičnej politiky je plne financovaných zo zdrojov EÚ. "Ak vystúpime, spadneme na úroveň Albánska či Bosny. Lisabonská zmluva mala mnoho chýb, ale bola lepšia, ako to, čo tu bolo predtým. Je protinárodné, ak chce niekto izolovať SR ako KĽDR," dodal.
Oľga Nachtmannová zo Smeru označila Krajniakovu reč za populistické vystúpenie. "V Lisabonskej zmluve je, že únia rešpektuje národnú identitu členských krajín, ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečenie územnej celistvosti a národnej bezpečnosti. Je mi ľúto, že takto hrubo zavádzate verejnosť. Je to z vašich úst neodpustiteľné," odkázala.
Lajčák pri predstavení priorít nášho predsedníctva v Rade EÚ povedal, že SR bude presadzovať prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie vrátane fiškálnej integrácie, Energetickú úniu a jednotný digitálny trh, udržateľnú migračnú a azylovú politiku únie či rozvoj obchodnej politiky.