V Paríži riešia, čo s planétou. Nestačia ani globálne záväzky o emisiách

TA3 TASR
30.11.2015 13:36

Najväčšia konferencia o klimatických zmenách v dejinách sa začala v Paríži za účasti 151 šéfov štátov a vlád v nádeji, že sa podarí dosiahnuť historickú dohodu o obmedzení otepľovania planéty.

Cieľom záväzná klimatická zmluva

Prvý prejav globálnej konferencie o klíme predniesol peruánsky minister životného prostredia Manuel  Pulgar-Vidal, ktorého krajina bola hostiteľom poslednej konferencie OSN a ktorý predsedníctvo COP21 odovzdal francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Laurentovi Fabiusovi. Pulgar-Vidal vo svojom prejave uviedol, že svet v súčasnosti čelí dvom hrozbám: terorizmu a klimatickým zmenám. Vyjadril presvedčenie, že záverečný dokument konferencie preukáže schopnosť krajín sveta, že dokážu spolupracovať v boji s globálnym otepľovaním aj terorizmom.

Šéf francúzskej diplomacie vo svojom prejave vyjadril nádej, že rokovania o parížskej zmluve o klíme budú úspešné. Dodal, že "úspech pri príprave záverečného dokumentu zatiaľ nebol dosiahnutý, ale je dosiahnuteľný". "Máme povinnosť dosiahnuť úspech, pretože je to príliš dôležité a klimatické zmeny sú priveľkou hrozbou na to, aby sme sa uspokojili s minimálnou dohodou," zdôraznil Fabius.

Francúzsky prezident Francois Hollande vo svojom prejave upozornil, že budúcnosť planéty a osud miliárd ľudí bude závisieť od rozhodnutí, ktoré majú byť prijaté v Paríži. Dodal, že zmluva o otázkach klimatických zmien, ktorá by mala byť prijatá, musí byť "univerzálna a záväzná". Podľa Hollanda by hlavnú zodpovednosť za zmeny klímy na planéte mali niesť rozvinuté štáty, lebo práve tie vyprodukovali väčšiu časť skleníkových plynov. Navrhol tiež, aby tie ekonomiky, ktoré sa rozvíjajú najdynamickejšie, urýchlili svoj prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Prísne bezpečnostné opatrenia

Podľa očakávaní organizátorov by sa na rokovaniach a debatách v rámci COP21 malo v najbližších dvoch týždňoch zúčastniť od 40.000 do 45.000 delegátov. Po víkende, keď sa v 175 krajinách sveta uskutočnilo vyše 2000 pochodov, ktorých účastníci žiadali, aby z Paríža vzišla, "silná dohoda" ohľadom klimatických zmien, budú v Paríži lídri štátov a vlád hovoriť o záväzkoch svojich krajín v oblasti ochrany planéty. Súčasne na demonštráciách zaznievalo, že "slová nestačia" a "treba prejsť k činom".

Rokovanie COP21 sa koná na výstavisku Le Bourget pri Paríži, ktoré sa podľa novinárov podobá na "pevnosť". Okolo areálu výstaviska hliadkuje vyše 3000 príslušníkov bezpečnostných zložiek a priamo v dejisku konania sa o bezpečnosť účastníkov stará ochranka OSN.

Novinári francúzskej televízie BFMTV informujú, že kontroly pri vstupe do rokovacích sál pripomínajú kontroly na letiskách: treba prejsť cez niekoľko bezpečnostných rámov a podrobiť sa pomerne "dôkladnej osobnej kontrole".
Tieto bezpečnostné opatrenia súvisia aj s nedávnymi teroristickými útokmi v Paríži, pri ktorých zahynulo 130 ľudí a ďalších vyše 350 ich utrpelo zranenia.

Fabius: Záväzky nie sú dostatočné

Dovedna 183 krajín sveta dalo pred klimatickým summitom OSN prísľuby o znížení emisií skleníkových plynov. Šéf francúzskej diplomacie Laurent Fabius, ktorý povedie rokovania 21. globálnej konferencie o klíme, už naznačil, že postoj týchto krajín považuje za "veľký úspech". Podľa Fabiusa záväzky 183 krajín pokrývajú takmer 95 percent celosvetových emisií, čo je bezprecedentné z hľadiska výsledkov doterajších klimatických podujatí. Na parížskom podujatí sa zúčastňujú predstavitelia 195 krajín sveta, vrátane lídrov 28-člennej Európskej únie.

Fabius však zdôraznil, že predložené záväzky nie sú dostatočné, pretože neobmedzia otepľovanie planéty na plánované 2 stupne alebo 1,5 stupňa Celzia; dávajú však reálnu šancu zabrániť riziku oteplenia planéty o 5 alebo 6 stupňov Celzia.
"To bude jeden z hlavných prvkov našich rokovaní: zistiť, ako môžeme preklenúť túto medzeru," uviedol šéf francúzskej diplomacie pred začatím klimatického summitu.

Cieľom COP21 je dosiahnuť celosvetovú dohodu o obmedzení otepľovania planéty na dva stupne Celzia. Podľa názoru vedcov by nárast teploty nad tento limit viedol k zhoršovaniu súčasnej klimatickej nerovnováhy v podobe stúpania hladiny morí, topenia ľadovcov a vymierania druhov. Okrem toho by sa veľké časti niektorých kontinentov stali neobývateľnými, čo by viedlo k migrácii miliónov ľudí.

Nutné spoločné úsilie

Vyjednávači musia priznať, že doteraz ponúknuté príspevky na znižovanie emisií CO2 nie sú dostatočné. Preto je nevyhnutná dohoda zameraná na proces neustáleho zlepšovania situácie a tiež zvýšené úsilie všetkých krajín smerujúce k dosiahnutiu spoločných cieľov.

Týka sa to všetkých krajín - tých na severe planéty, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi a aj tých na juhu, ktoré znečisťujú menej ale sú aj menej aktívne v boji proti globálnemu otepľovaniu. Ich úlohou je dosiahnuť univerzálnu dohodu, ktorá bude povinná a overiteľná v prípade každej krajiny, aby od roku 2020 bolo možné obmedziť nárast teploty na Zemi o dva stupne v porovnaní s rokom 1850. Predovšetkým tak, že sa znížia emisie skleníkových plynov.

Prekážky pre dosiahnutie spoločného cieľa sú stále početné. Mnohé krajiny si neželajú vonkajšiu kontrolu nimi vyprodukovaných emisií skleníkových plynov, ktorých množstvo ani nie je ľahké overiť. Sú veľké krajiny ako India, ktoré sa obávajú, že mechanizmy na kontrolu emisií budú brániť ich ekonomickému rozvoju. A v neposlednom rade nie všetky štáty sveta sú rovnako vystavené nepriazni klimatických zmien, čo znamená, že celosvetová dohoda musí byť spravodlivá a obsahovať prvky solidarity.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok