V gabčíkovskom referende odmietli utečencov, štát to nemusí rešpektovať

TA3 TASR SITA
2.8.2015 08:17

Referendum v Gabčíkove bolo úspešné. Obyvatelia odmietli zriadenie dočasného utečeneckého tábora v objekte Slovenskej technickej univerzity Bratislava. Štát sa však výsledkami riadiť nemusí.

96,67 percenta proti zriadeniu tábora

Na hlasovaní sa zúčastnilo 2603 oprávnených voličov, čo je 58,46 percenta. Z nich 96,67 percenta, 2501 obyvateľov, bolo proti zriadeniu tábora v obci. Potvrdil to predseda referendovej komisie Teodor Bodo.

„Som veľmi rád, že výsledok odzrkadľuje postoj občanov. Očakávali sme, že ľudia prídu a vyjadria svoj názor a za účasť im ďakujem. Toto rozhodnutie je veľmi významné z hľadiska bezpečnosti a zdravia našich obyvateľov. Ďakujem všetkým, že prišli k urnám a napriek tomu, že výsledok referenda nie je záväzný pre orgány štátnej správy, pre nás je dôležité, aby sme mohli prezentovať postoj našich občanov,“ povedal po vyhlásení výsledkov starosta obce Iván Fenes.

Prvé hlasovanie bolo neúspešné

Ako informoval, jeho prvoradou úlohou bude začiatkom budúceho týždňa obrátiť sa na Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad a na majiteľa budov STU, aby rešpektovali názor občanov. „Neželáme si v obci utečencov,“ zdôraznil Fenes. „Chceme, aby sa obyvatelia nášho mesta cítili v bezpečí, aby ich život, zdravie a majetok nebol ohrozený,“ podčiarkol.

Starosta dodal, že v histórii obce to bolo doteraz druhé ľudové hlasovanie. Predchádzajúce dopadlo neúspešne. „Na otázku, či obyvatelia chcú, aby sa z obce Gabčíkovo stalo mesto, odpovedalo vtedy len 47 percent občanov, väčšinou kladne,“ pripomenul.

Bez problémov

Referendum v Gabčíkove sa konalo v pokojnej atmosfére, občania prichádzali k urnám priebežne. Konštatoval to predseda referendovej komisie Teodor Bodo. V ľudovom hlasovaní mohlo 4300 oprávnených voličov odpovedať na otázku: "Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v budove Slovenskej technickej univerzity v Gabčíkove?".

Pred referendovými miestnosťami bolo počuť rozsiahle diskusie o tom, či je potrebné hlasovať, alebo nie. „Prišiel som, ale mám dojem, že je to zbytočné. Zmluva sa podpísala už pred niekoľkými dňami, na náš názor nikto nie je zvedavý,“ povedal obyvateľ obce v dôchodkovom veku Ladislav H. Iní sa zas domnievali, že napriek tomu treba prezentovať názor obyvateľstva.

Rezort vnútra sa výsledkami nemusí riadiť

Ako uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra, miestne referendum v obci je samosprávnou pôsobnosťou, do ktorej rezort nie je oprávnený zasahovať a nemá ani povinnosť sa jeho výsledkami riadiť. V tomto prípade pôjde podľa rezortu o dočasné, niekoľkomesačné ubytovanie ľudí, ktorí sú v azylovom procese v Rakúsku a po jeho ukončení pôjdu späť. Minister vnútra Robert Kaliňák podpísal 21. júla s rakúskou rezortnou kolegyňou Johannou Miklovou-Leitnerovou dohodu o dočasnom ubytovaní 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Prídu do Gabčíkova z rakúskeho tábora Traiskirchen. Dohoda platí na dva roky.

Ústavný právnik Peter Kresák tvrdí, že išlo o referendum proti rozhodnutiu verejnej moci. Ako povedal, problém vidí skôr v tom, že štátna moc nerešpektuje právoplatné referendum, a v tom, že nemáme právnu úpravu, ktorá by zaväzovala vykonať výsledky miestneho referenda, či nejaký orgán verejnej moci, ktorý by rozhodnutie z platného miestneho referenda vykonal.

Kresák, ktorý v minulosti pôsobil ako ústavný sudca, bol zástupcom SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu či právnikom Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v SR, poukázal v tejto súvislosti na prípad obce Tešedíkovo. V Tešedíkove sa občanom podarilo dvakrát s úspechom zorganizovať miestne referendum na zmenu názvu Tešedíkovo na Pered, ktorý predtým dedina používala viac ako 700 rokov. Slovenská vláda však žiadosti nevyhovela a so zmenou názvu nesúhlasila s odôvodnením, že historický názov Pered dnes nie je súčasťou štátneho jazyka.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok