Prečo majú Európania svetlú pokožku, keď prišli z Afriky?
Ako to, že Afričania majú zväčša tmavú pokožku a Európania ju majú svetlú? Nová štúdia ukázala, ako a prečo sa farba kože v ľudských populáciách vo svete líši.
Tri populácie
Odborníci už vedia, že pojem rasa je umelý konštrukt a presne ohraničené „rasy“ neexistujú. Je však nesporné, že ľudské populácie v rôznych častiach sveta nemajú tú istú farbu kože. Nová štúdia Americkej asociácie fyzikálnych antropológov vysvetľuje, ako a prečo sa to stalo. Ukázala, že väčšina moderných Európanov nevyzerá tak, ako ich predkovia. Tím našiel tri samostatné gény, ktoré zabezpečujú svetlú pokožku.
Vedci už dávnejšie zozbierali DNA z archeologických nálezísk na Starom kontinente. Zistili, že Európania sú zmiešaninou najmenej troch populácií lovcov, zberačov a roľníkov, ktorí sa presťahovali do Európy v oddelených migráciách asi pred 8 000 rokmi.
Nedokázali tráviť laktózu
Moderní ľudia prišli z Afriky do Európy zhruba pred 40 000 rokmi a predpokladá sa, že mali tmavú pleť, ktorá bola výhodná vzhľadom na horúcu a slnečnú klímu na juhu.
Nové dáta však ukazujú, že lovci a zberači v Španielsku, Luxembursku a v Maďarsku mali pred 8 000 rokmi stále tmavú pleť. Chýbali im dva gény, ktoré zabezpečujú depigmentáciu.
Odborníci poukázali aj na zdanlivo nesúvisiaci fakt. Lovci a zberači ani prví roľníci tiež nedokázali tráviť laktózu v mlieku. Pred 7 800 rokmi dorazila populácia z Blízkeho východu, pred 4 800 rokmi z ruských stepí pastieri Yamnaya. Ani tieto skupiny nevedeli stráviť cukry v mlieku. Táto schopnosť sa objavila až približne pred 4 300 rokmi.
Modrookí severania
V severnej Európe s tradične nízkou úrovňou slnečného svitu sa začala situácia meniť. Sedem jedincov z archeologického náleziska Motala v Švédsku spred 7 700 rokov už malo oba varianty „depigmentačných“ génov. Navyše mali aj tretí gén, ktorý zabezpečuje modré oči a môže prispieť k svetlým vlasom.
Na našom území mali v rovnakom období ľudia stále tmavšiu pleť. Po príchode roľníkov z Blízkeho východu, ktorí boli nositeľmi oboch génov svetlej kože, a po ich krížení s miestnou populáciou, sa začala zasvetľovať aj pokožka Európanov na juhu a v strede kontinentu. Bolo to asi pred 5 800 rokmi.
Nemali dosť vitamínu D
Najnovší výskum nešpecifikuje, prečo sa tieto gény svetlej kože objavili. Ako vysvetlila Nina Jablonski z pennsylvánskej State University pre magazín Science, ľudia žijúci na severe často nemali dosť vitamínu D z UV žiarenia, takže prirodzeným výberom dostali prednosť dva gény, ktoré zabezpečili bielu pleť. Bledšia pokožka totiž dokáže efektívnejšie pohltiť UV žiarenie.
S bledou pokožkou by podľa tejto teórie súvisela aj tolerancia laktózy dospelými v mlieku. Mlieko je totiž prirodzeným nositeľom vitamínu D.