Gény nemáme len od rodičov, zapracovali na nás baktérie aj huby
Špirály DNA v ľudských bunkách nie sú len o genetických informáciách zdedených od rodičov, niektoré gény preskočili aj z iných organizmov.
Telá s miliónmi mikróbov
V našom tele sa to mikróbmi priam hemží. U priemerného človeka dokonca bakteriálne bunky prevyšujú jeho vlastné desaťnásobne. Ukazuje sa tiež, že aj naša DNA je menej ľudská, ako sme si mysleli.
Podľa najnovšej štúdie majú ľudia ale aj zvieratá desiatky, ak nie stovky "cudzích" génov v DNA. Tieto gény hrajú aktívnu úlohu v tele, prispievajú napríklad k metabolizmu.
Vertikálny a horizontálny prenos
O DNA dávno vieme, že prenáša informácie z rodičov na ich potomkov. Tento proces sa volá vertikálny prenos génov. Existuje však aj odlišný prenos informácií, je to horizontálny prenos génov. Pozorujeme ho napríklad u baktérií. Tie sú schopné prenášať gény do ďalších druhov žijúcich v rovnakom prostredí.
Tento proces prenosu hrá dôležitú úlohu pri vývoji baktérií a iných jednobunkových organizmov. Doteraz sa tento prenos sledoval napríklad na chrobákovi Hypothenemus hampei, ktorý získal bakteriálny gén na trávenie kávových plodov.
Či takéto niečo bežne existuje aj pri vyšších organizmoch, skúmali vedci z Cambridgeskej univerzity. Podrobne preverili DNA rôznych zvierat vrátane ovocnej mušky a primátov, teda aj človeka.
Baktérie, huby aj vírusy
U ľudí sa potvrdili už predtým objavené gény, na ktoré sa vzťahoval horizontálny prenos, ale našli sa aj desiatky nových. Tieto gény pomáhajú napríklad rozkladať mastné kyseliny, alebo napomáhali pri zápalových reakciách.
Väčšina cudzích génov identifikovaných v štúdii pochádza z baktérií, ale darcami génu boli aj vírusy a huby. Výskumníci napočítali až 145 cudzích génov. Predchádzajúcim výskumom sa nepodarilo odhaliť tak vysoký počet cudzích génov, pretože sa zameriavali len na baktérie.
"Prekvapujúco, nejde zďaleka o vzácny výskyt. Zdá sa, že horizontálny prenos prispel k vývoju mnohých, možno všetkých živočíchov, a tento proces stále prebieha. To znamená, že budeme musieť prehodnotiť názor na to, čo si myslíme o evolúcii," vysvetlil dôsledky vedúci výskumu Alastair Crisp.