Vesmírny teleskop urobil 100 miliónov snímok Slnka, pozrite si 10 najlepších

Teleskop mapuje našu najbližšiu hviezdu z výšky 36-tisíc kilometrov nad Zemou. Najaktívnejším prístrojom na zariadení je Atmospheric Imaging Assembly, ktorého kamery pozorujú Slnko na rôznych vlnových dĺžkach. Postupne zosnímané zábery z desiatich rôznych vlnových dĺžok spoločne vytvoria jednu 12-sekundovú sekvenciu.

Fotografie z teleskopu sú mimoriadne ostré a jasné. Snímky s rozlíšením až 16 megapixelov prinášajú zaujímavé informácie o rôznych častiach našej hviezdy. Vedci z NASA pri príležitosti zachytenia 100-milióntej fotografie vybrali zo zbierky tie najlepšie.

Fotografia z júna 2011 zachytáva masívnu erupciu, ktorá do koróny vystrelila enormné množstvo chladnej a tmavej hmoty. Väčšina materiálu spadla späť na povrch Slnka a v dôsledku gravitačnej energie sa hmota ohriala na viac ako milión stupňov Celzia.

V októbri 2014 sonda zachytila najväčšiu slnečnú škvrnu za posledných 24 rokov.

Slnečný materiál vykresľuje koronálne slučky pozdĺž magnetického poľa. Na snímke z 24. októbra 2014 sú slučky bielymi čiarami, ale ide o nepravé farby.

V decembri 2011 teleskop zachytil kométu Lovejoy, ktorá putuje okolo Slnka. Ide o prvú snímku kométy v tesnej blízkosti slnečnej atmosféry. Z jadra kométy sa uvoľňovali plyny, ktoré zachytilo magnetické pole Slnka a roznieslo ich rôznymi smermi.

Tento efekt nazývajú vedci z NASA trebuchet podľa stredovekého vrhacieho stroja. Snímka z 24. februára 2011 zachytila slnečnú erupciu. Slnko pri nej vyvrhlo do okolia masu plazmy, ktorá vírila ešte viac ako 90 minút.

Vedci kombinujú snímky z rôznych vlnových dĺžok, aby našli zaujímavé oblasti Slnka. Tmavé miesta na tomto obrázku sú vďaka invertovaným farbám vlastne horúce oblasti.

Zriedkavý prechod Venuše z júna 2012 popred Slnko. Snímka je opäť zložená, aby lepšie ukázala dráhu planéty. Podobný úkaz budeme môcť sledovať až v decembri 2117.

Sonda krúži okolo Zeme po takej dráhe, že má takmer neprerušene výhľad na Slnko. Parkrát za rok sa však do výhľadu postaví Mesiac. Na snímke z 22. novembra 2014 vidíme mesačný disk, ktorý sa na obrázku javí ako čierna plocha na kraji blokujúca výhľad. Ak by sme si obrázok zväčšili, spozorovali by sme, že Mesiac nie je dokonalý kruh. Obrázok zo sondy totiž umožňuje rozoznať mesačné pohoria na okrajoch mesačného disku.

Citlivý prístroj na zariadení zachytil aj nový, rýchlo sa pohybujúci typ vĺn, ktoré rozochvievajú slnečnú korónu.

Sila Atmospheric Imaging Assembly spočíva v schopnosti konštantne snímať slnečnú atmosféru v mnohých dĺžkach. Združený snímok odhaľuje jeho potenciál. Každá farba reprezentuje rôznu vlnovú dĺžku ultrafialového svetla, ktorá je zastúpená v slnečnej koróne. Dĺžky zodpovedajú rôznym teplotám.