Na Ukrajine zúria najtvrdšie boje za posledné mesiace, Únia vytvorí letecký most

TA3, TASR
26.1.2015 13:11

Na východe Ukrajiny zúria najtvrdšie boje od vlaňajšieho septembra. Podľa prezidenta Petra Porošenka sa kríza dá vyriešiť iba rešpektovaním mierových dohôd z Minska. Moskva avizovala vyslanie 12. humanitárneho konvoja. Pomôže aj EÚ vytvorením leteckého mosta s pomocou.

Na Ukrajine zúria najtvrdšie boje za posledné mesiace, Únia vytvorí letecký most
SITA/AP

Situácia sa vyostruje

Proruskí separatisti sa na východe Ukrajiny naďalej pokúšajú podnikať útoky na pozície ukrajinskej armády, informoval na svojej facebookovej stránke ukrajinský vojenský analytik Dmytro Tymčuk. Situácia v oblasti bojov sa podľa neho naďalej vyostruje.      

Po niekoľkých neúspešných pokusoch o útok separatisti preskupujú svoje jednotky vo všetkých zónach, kde prebieha tzv. protiteroristická operácia vládnych síl. Tie sa nepriateľovi snažia zabrániť v presune varovnou delostreleckou paľbou. Tymčuk spresnil, že túto taktiku zvolilo velenie ukrajinskej síl v oblasti mesta Stanica Luhanskaja a v okolí obce Mykolajivka.     

Do Avdijivky a Debaľceva - miest v blízkosti frontovej línie - sa počas víkendu podarilo dopraviť humanitárnu pomoc: potraviny, vodu a palivo na kúrenie. Obe mestá sú už niekoľko dní vystavené delostreleckej a mínometnej paľbe.

Nová taktika separatistov

Ukrajinské agentúry s odvolaním sa na denník Dumskaja informovali o novej taktike separatistov, keď v nedeľu večer v blízkosti kontrolného postu ukrajinskej armády na vstupe do mesta Mariinka vybuchlo auto s nastraženou výbušninou. Okrem atentátnika prišiel o život aj jeden ukrajinský vojak a ďalší dvaja sú zranení.     

Agentúra TASS informovala, že nemecká kancelárka Angela Merkelová sa telefonicky spojila s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby s ním posúdila najnovší vývoj v Donbase. Podľa vyhlásenia nemeckej vlády ho vyzvala, aby Rusko zabránilo ďalšej eskalácii konfliktu, postupovalo v duchu mierových protokolov z Minska a využilo svoj vplyv na východukrajinských separatistov.

Kto je zodpovedný za útok na Mariupoľ?

Sobotné ostreľovanie východných štvrtí mesta Mariupol, ktoré si vyžiadalo najmenej 30 obetí na životoch, Merkelová označila za ničím neodôvodnené porušenie dohody o zastavení paľby, informoval podľa agentúry Ukrinform spravodajský portál Zn.ua.

Ukrajinské médiá tvrdia, že minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore so šéfkou európskej diplomacie Federicou Mogheriniovou de facto priznal podiel viny Ruska na tragédii v Mariupole, keď vyhlásil, že ak by Ukrajina splnila požiadavky formulované Putinom v jeho liste ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi, nebol by vydaný rozkaz na ostreľovanie Volnovachy, Donecka a Mariupola.     

Ukrajinský prezident Petro Porošenko v nedeľu vyhlásil, že Kyjev zachytil rádiovú a telefonickú komunikáciu medzi proruskými separatistami, ktorá dokazuje ich zodpovednosť za sobotňajší raketový útok na obytné štvrte mesta Mariupol.      

Zachytené rozhovory podľa Porošenka obsahujú nezvratné dôkazy, že útok na Mariupol, ktorý si vyžiadal najmenej 30 mŕtvych a približne 100 zranených, spáchali separatisti. Porošenko však verejne neuviedol ďalšie podrobnosti.       Povstalecké milície zodpovednosť za útok odmietajú s tvrdením, že rakety boli odpálené zo západnej časti Mariupolu, kde sú rozmiestnené ukrajinské vládne jednotky.

Vyhlásili dva dni smútku

Mariupolská radnica vyhlásila pondelok a utorok za dni smútku za obeťami ostreľovania štvrte Schidnyj. V nedeľu si obete útoku dňom štátneho smútku uctila celá Ukrajina.      

Vodca proruských separatistov v Doneckej oblasti Alexandr Zacharčenko v sobotu ohlásil začiatok ofenzívy voči Mariupolu. Neskôr však vyhlásil, že donecké milície nemajú v úmysle obsadiť samotný Mariupol a útočia len na pozície ukrajinskej armády východne od mesta.     

Mariupol leží v strategickej oblasti juhovýchodnej Ukrajiny medzi Ruskom a ním anektovaným Krymským polostrovom. Obnovenie bojov v oblasti vzbudzuje obavy z toho, že by sa separatistické sily mohli pokúsiť vybojovať pozemný koridor medzi Ruskom a Krymom.

Letecký most s pomocou

Európska únia zvyšuje humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, kde posledná vlna násilia ešte viac prehĺbila zúfalú situáciu civilného obyvateľstva. Európska komisia oznámila poskytnutie ďalších 15 miliónov eur v rámci humanitárnej pomoci a vytvorenie leteckého mosta pre dopravu humanitárnych zásob.      

Tisíce ľudí trpia vinou ozbrojeného konfliktu, sú vystavení vysídleniu, extrémnej chudobe a tuhej zime. Nová humanitárna pomoc má pokryť základné potreby trpiacich ľudí v Mariupole a ďalších oblastiach, ktoré boli zasiahnuté konfliktom medzi vládou a proruskými povstalcami. Pomoc je zameraná na vnútorne presídlených ľudí a utečencov, ako aj navrátilcov do svojich domovov.     

Finančná pomoc EÚ pokryje základné potreby v podobe zabezpečenia prístrešia, potravín, pitnej vody, zdravotnej starostlivosti a teplého oblečenia. Nová pomoc, vrátane príspevkov od členských štátov únie, zvýšila celkovú pomoc na 95 miliónov eur.      Poskytnutie balíka novej humanitárnej pomoci potvrdil eurokomisár pre humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Christos Stylianidis.      

Medzi členské štáty, ktoré sa rozhodli zúčastniť sa na leteckom moste, patrí Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko a Slovinsko. Tieto krajiny konajú v rámci mechanizmu civilnej ochrany EÚ.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok