Kde vo vesmíre nájdeme cudzí život? Niektorí vedci majú jasno

TA3
20.12.2014 11:02

Vesmír je príliš veľký na to, aby sme v ňom boli sami, hovoria mnohí odborníci. Doteraz sme presvedčivé dôkazy o mimozemskom živote nenašli, niektoré kozmické telesá sa však v posledných rokoch ukazujú ako veľmi sľubní kandidáti.

Kde vo vesmíre nájdeme cudzí život? Niektorí vedci majú jasno
NASA

Keď človek vkročil na Mesiac, potvrdilo sa, že je pustý. Bádal, púšťal sa ďalej do vesmíru a pátral po známkach mimozemského života. Počiatočné fantastické predpoklady schladili prvé družice, ktoré prinášali zábery z pustých planét, mesiacov a komét. Vedci pochopili, že namiesto podivných tvorov musia hľadať mikroskopické známky života, vhodnú kombináciu chemických prvkov a fyzikálnych podmienok.

1. Mars

Červená planéta je pri hľadaní života stále číslom jedna. Hoci mnohí vedci favorizujú iné miesta slnečnej sústavy, Mars má mnoho výhod. Je relatívne blízko Zeme, podmienky na ňom sú až na atmosférický tlak a radiáciu vcelku prijateľné.

NASA na planétu poslala niekoľko robotických sond, na orbite krúžia umelé satelity. Okrem Američanov sa o Mars zaujíma aj India, ktorá k nej pred niekoľkými týždňami poslala úspešnú sondu.

Nedávno vzbudil pozornosť objav starého vyschnutého jazera, ktoré potvrdzuje teóriu o tom, že v minulosti sa na planéta vyskytovala povrchová voda. "Toto jazero existovalo milióny rokov, čo je dosť dlhý čas na to, aby sa v ňom mohol vytvoriť a prekvitať život," domnieva sa výskumník z NASA Michael Meyer.

Sonde Curiosity podarilo zachytiť krátkodobé, ale oproti normálu desaťnásobne väčšie úniky metánu. Odkiaľ pochádza? Jedna možnosť hovorí o interakcii hornín a vody, druhá možnosť je oveľa lákavejšia. „Bol to jeden z tých ó-môj-bože okamihov,“ povedal Christopher R. Webster z NASA. Druhá hypotéza nevylučuje, že metán produkujú živé organizmy pod povrchom.

Mars.jpg

2. Venuša

Dvojička Zeme aj peklo Slnečnej sústavy, Venuša je oboje. Celú planétu obklopujú husté mraky, zložené prevažne z oxidu siričitého a kvapiek kyseliny sírovej. Nič, kde by sme primárne mali hľadať život.

Teóriu spochybnil ruský vedec Leonid Xanfomaliti. Na starých fotografiách priamo z povrchu planéty vraj niečo našiel. Snímky vytvoril v 80. rokoch sovietsky pristávací modul sondy Venera po dosadnutí na povrch. Za niekoľko desiatok minút ho podmienky na povrchu zničili, stihol však poslať unikátne zábery.

Xanfomaliti na nich vidí „meniace sa alebo miznúce objekty viditeľných rozmerov od decimetra do polmetra.“ Objekt má údajne tvar disku alebo škorpióna a neskôr zmizne. Môžu to byť primitívne živočíchy? Posúďte sami. Skeptici vidia len zdeformovaný obraz, ktorý je zrejme spôsobený vplyvom extrémnej klímy Venuše na komponenty kamery.

Dirk Schulze-Makuch, astrobiológ z Washingtonskej štátnej univerzity, zase vyslovil teóriu o možnom živote nie na povrchu Venuše, ale v jej oblakoch. V ďalekej budúcnosti chce NASA práve tam vytvoriť základňu. V správnej výške je totiž veľmi malá radiácia, tlak ako na Zemi a relatívne príjemných približne 60 stupňov.

ksanfomaliti_venusa.jpg

3. Titan

Veľký mesiac Saturnu nemá v sústave konkurenciu. Ako jediný má atmosféru a uhlíkové zlúčeneny na ňom nie sú žiadnou raritou.

Je pokrytý vodným ľadom, kremíkovým kamenistým materiálom aj kvapalným metánom. Napriek teplote mínus 180 stupňov Celzia vedci vidia možnosť, že sa tam mohol nachádzať primitívny život.

Fotochemické reakcie vytvárajú v stratosfére vodík. Takto produkovaný vodík uniká do vesmíru, ale aj k povrchu mesiaca. Zvláštne je, že na povrchu ho ani zďaleka nie je toľko, koľko by ho tam malo byť – akoby ho niečo pohlcovalo. A tu je už na skok k tvrdeniu, že ho pohlcujú primitívne organizmy.

„Ak má na Titane existovať život, musí mať krv založenú na tekutom metáne. To znamená, že chemicky by bol od nášho radikálne odlišný. Bol by zložený z menších molekúl a takisto chemicky oveľa reaktívnejší,“ povedal William Bains, ktorý pôsobí na Cambridgeskej univerzite, ale aj Massachusettskej technickej univerzite v USA. Na mesiaci pristála sonda Huygens a poslala z jeho povrchu unikátne snímky.

Titan.jpg

4. Európa

Mesiac Jupitera po prvýkrát pozoroval už Galileo Galilei. Sondy Voyager 1 a 2 zistili, že povrch je pokrytý ľadom. Napriek priemernej povrchovej teplote mínus 160 stupňov Celzia a silnej radiácii z Jupiteru je Europa pre mnohých vedcov, ktorí hľadajú život, favoritom.

Pod ľadom sa totiž nachádza obrovský oceán s množstvom vody väčším, ako má Zem. Vrstvou ľadu je krytý pred radiáciou a navyše, pre prítomnosť Jupitera ho zahrievajú takzvané slapové javy.

„Príbeh pozemského života mohol začať v oceánoch. A ak sme sa čosi naučili o živote na Zemi, tak je to toto: kde nájdete tečúcu vodu, tam objavíte aj život," povedal astrobiológ Kevin Hand z NASA. Odvážne teórie vedcov si predstavujú život podobný tomu, aký je teraz na Zemi pri vyvreninách lávy v hlbokých oceánoch. Nevylučujú ale ani „komplexnejšie organizmy.“

europa.jpg

5. Enceladus

„Keby mi niekto dal niekoľko miliárd dolárov, aby som postavil sondu podľa svojej ľubovôle, vôbec by som neváhal. Skonštruoval by som sondu, ktorá by doletela na Saturn a nazbierala vzorky na Encelade. Letel by som tam radšej ako na Mars či na Jupiterove ľadové mesiaca,“ vyjadril sa astrobiológ Charles Cockell z Edinburskej univerzity. Sonda Cassini zistila, že na malom mesiaci Saturnu je atmosféra a z jeho povrchu tryská voda.

Gejzíry naviac obsahujú zložité uhlíkové zlúčeniny vrátane propánu, etánu a acetylénu. Pod povrchom sa nachádza oceán, ktorý je udržovaný v kvapalnom stave vnútorným zdrojom energie.

Podmienky vyzerajú ideálne. „Ťažko si predstaviť niečo lákavejšie, snáď len rádiový signál, ktorý by nám z Encelada vyslali mimozemšťania, aby sme ich vyzdvihli,“ zažartoval astrobiológ z NASA Chris McKay.

Enceladus.jpg
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok