Vedci simulovali dopady jadrového konfliktu, na zničenie planéty stačí málo

Doteraz sa predpokladalo, že mocnosti nepristúpia k obrovskej nukleárnej vojne, pretože obava zo zničenia sveta je príliš veľká. Politiku studenej vojny vystavali na princípe neustáleho zbrojenia, ale aj na veľkej obave pred rozhodným stlačením spúšte.

Kataklizmu prinesie aj lokálny konflikt

Americký vedec Mike Mills z Národného centra pre atmosférický výskum prišiel s tvrdením, že aj malý a regionálne obmedzený konflikt, kde by sa použili nukleárne zbrane, by mohol jasne ohroziť celú planétu.

Tím okolo Millsa v superpočítači Plejády, ktorý NASA používa na najnáročnejšie modelové a simulačné projekty v kozmonautike a letectve, simuloval následky takýchto stretov.

"Ak by sa takýto konflikt vyskytol, celú planétu by postihlo zníženie teploty ovzdušia, dažďových zrážok, úbytok slnečného svetla a zvýšenie škodlivého ultrafialového žiarenia," tvrdí bádateľ.

UV žiarenie, ľad aj obrovské požiare

Mills uvádza, že po prvotných výbuchoch by nekontrolovateľný gigantický požiar miest vytvoril ohromné množstvo dymu, ktorý by na mnoho rokov absorboval slnečné svetlo. Následne by klesla teplota povrchu Zeme a zredukovali sa zrážky. To by malo vplyv na poľnohospodárstvo, čo by viedlo ku globálnemu hladomoru.

V jeho simulácii dve jadrové mocnosti (napríklad India a Pakistan) použili v konflikte 50 bômb podobných veľkosťou tej, ktorú zhodili Američania na Hirošimu. Do stratosféry by rýchlo vystúpilo 6,5 milióna ton prachových častíc.

Častice v atmosfére by zničili väčšinu ozónovej vrstvy. Silné UV žiarenie by spálilo pôdu ale aj ekosystém morí, uviedol vedec pre magazín Forbes.

Znížená teplota hoci len o jeden a pol stupňa Celzia by mala vplyv na zväčšovania sa morského ľadu na oboch póloch. Millsov tím vyrátal, že pár rokov po nukleárnom výbuchu by arktický morský ľad narástol o 25 percent a antarktické ľadové more by sa zdvojnásobilo.

Mills uviedol, že ide o prvú štúdiu, ktorá zahŕňa interaktívny vplyv atmosférickej fyziky, ozónovej chémie, vplyvu morského ľadu a oceánu a pôdnej vegetácie na Zem. Okrem klimatických dôsledkov by konflikt znamenal aj obrovské rádioaktívne zamorenie, Millsov tím sa ním však primárne nezaoberal.

Nebezpečenstvo konfliktu narastá

„Práve teraz vzrastá počet krajín s nukleárnymi zbraňami a vzrastá nebezpečenstvo konfliktu medzi rôznymi nukleárnymi mocnosťami,“ povedal Mills pre server Sputnik.

V súčasnosti vlastní jadrové zbrane USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan aj Izrael. Severná Kórea tiež oznámila, že takou zbraňou disponuje, z jej vývoja je podozrievaný aj Irán.

Podľa údajov konferencie stále existuje 16 300 jadrových hlavíc a 1 800 z nich je „vo vysokej pohotovosti“.

Ďalší účastník konferencie Erik Schlosser pripomína, že ľudia sú dobrí v tvorení sofistikovaných systémov, ale nie až tak dokonalí v ich ovládaní. Už pri teste bomby v júni 1945 vedci hádali niekoľko možných scenárov. Nedokázali určiť, čo bude znamenať, keď sa bomba odpáli.

Katastrofický scenár počítal s aj s výbuchom, ktorý by zapálil atmosféru a spálil celú planétu. S touto možnosťou sa kalkulovalo ako takmer s nemožnou, ale istú dobu pôsobila obavy.

Rovnako sa pri prvých testoch, ale aj ostrom nasadení, podceňovali účinky rádioaktivity. Napríklad pri testovaní na atole Bikini v roku 1946 vojaci nemali špeciálne prostriedky na čistenie rádioaktívnych lodí a kontaminovanú vodu z atolu používali v kuchyni.

Zmluvy a história odzbrojovania

Spojené štáty a Rusko majú vo svojich arzenáloch viac ako 90 percent všetkých jadrových hlavíc. Mills zdôraznil, že jadrové mocnosti nerobia dostatočne veľa pre to, aby sa odzbrojili. Ako príklad uvádza Novú dohodu START, podpísanú v roku 2010 medzi USA a Ruskom, ktorá nezohľadňuje klimatické dôsledky jadrovej vojny. Širšie povedomie o nukleárnej zime by podľa neho vyvinulo väčší tlak na príslušné vlády.

Z jadrových mocností si prišli vypočuť konferenciu len zástupcovia USA a Veľkej Británie. Zaujímavosťou je, že Čína poslala vysokopostavenú osobu na medzinárodnú konferenciu tajne, ako prezradil zdroj z prostredia organizátorov serveru Sputnik.

V dokumente, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1970, jadrové mocnosti prisľúbili  postupnú likvidáciu arzenálu, zatiaľ čo nejadrové krajiny sa zaviazali o tieto zbrane nikdy neusilovať a k ich šíreniu nepomáhať.

Na jednanie do Viedne dorazili aj zástupcovia Pakistanu a Indie, teda krajiny, ktoré jadrové zbrane vlastnia, ale k dohode o ich nešíreniu nepristúpili. Konferencie sa zúčastnil aj Irán, ktorý odmieta obvinenia Západu, že sa usiluje o jadrové zbrane. Naopak, nepricestovali diplomati z Izraela.