Pápež František pricestoval do Turecka, vyzvali ho, aby nevstúpil do paláca

TA3, TASR
28.11.2014 12:16

Pápež pricestoval do Turecka na trojdňovú návštevu. Počas pobytu v tejto prevažne moslimskej krajine sa stretne aj s najvyššími politickými a náboženskými predstaviteľmi krajiny.

Nádej pre pravoslávnych veriacich

Pravoslávni veriaci v Turecku vkladajú veľké nádeje do pápeža Františka, že sa počas svojej návštevy zasadí za znovuotvorenie ich seminára na výchovu kňazov. Ak by bolpápežov lobing úspešný, seminár, ktorý sa nachádza na ostrove Heybeli (v gréčtine Chalki) v Marmarskom mori neďaleko Istanbulu, bude otvorený po vyše 40 rokoch zákazu.

Napriek neistote má už arcibiskup Elpidoforos Lambriniadis, ktorý tiež sídli na tomto ostrove, pripravené plány: chce postaviť novú prednáškovú sálu, dať zreštaurovať staré knihy a upraviť záhrady.

Jediné, čo nateraz biskupovi chýba, sú študenti, ktorí by študovali na kedysi jednej z najvýznamnejších univerzít pravoslávneho sveta. Univerzita svoje brány zavrela pred vyše 40 rokmi na základe príkazu vtedajšej tureckej vlády. V areáli sa tak z času na čas ozýva len ozvena krokov mníchov z kláštora.

Keď turecká vláda v roku 1971 zakázala súkromné vysoké školy, jej nariadenie sa vzťahovalo aj na tento jediný seminár pravoslávnej cirkvi v Turecku. Odvtedy v tomto štáte neexistuje možnosť študovať pravoslávnu teológiu, čo vytvára veľký problém pre asi 4000-člennú komunitu pravoslávnych v Turecku.

Odsúdil násilie Islamského štátu

Pred návštevou Turecka vyzval pápež František náboženských a politických vodcov, aby pozdvihli svoj hlas proti vraždám kresťanov, ktoré páchajú extrémisti z organizácie Islamský štát.

V rozhovore pre izraelský denník Jediot Ahronot pápež povedal, že v súčasnosti sú kresťania vystavení najhoršiemu prenasledovaniu od ranokresťanských čias.

"Napríklad v Iraku sa páchajú barbarské, trestuhodné, neopísateľné skutky," povedal František a dodal, že prenasledovanie kresťanov, jezídov a iných etnických spoločenstiev si najmä od moslimských politických a náboženských vodcov vyžaduje "jednoznačný a odvážny postoj".

Militanti z extrémistickej skupiny Islamský štát sa od júna zmocnili veľkých častí územia Iraku i susednej Sýrie a vyhlásili tam rovnomenný kalifát.

Sunnitskí džihádisti sú pri presadzovaní svojich cieľov takí násilní, že ich za to kritizuje aj teroristická sieť al-Káida. Jedným z hlavných terčov ich násilia sú menšiny: jezídovia, kresťania, šiiti a sýrski Kurdi.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok