Európska sonda Rosetta prepísala históriu, jej modul pristál na kométe
Po prvý raz v histórii sa dnes sonde, vytvorenej ľudskou rukou, podarilo pristáť na jadre kométy. Niekoľkohodinový manéver modulu sondy Rosetta bol rizikový a vedci ho pre extrémnu vzdialenosť vedeli ovplyvniť len málo. O to väčšiu radosť mali vedci z Európskej vesmírnej agentúry, keď sa pristávací modul ozval z povrchu vesmírneho telesa.
Európska misia z roku 2004
Tak, ako kedysi kamenná Rosettská doska pomohla odhaliť dávne dejiny starovekej egyptskej ríše, zámerom sondy s rovnakým menom je poodhaliť tajomstvá vzniku slnečnej sústavy.
Rosettu skonštruovala Európska kozmická agentúra (ESA). Do vesmíru sa vydala v marci 2004, kedy ju do kozmu vyniesla raketa z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guayane. Sonda nesie 21 vedeckých aparatúr, jedenásť z nich je na module Philae, ktorý sa oddelil a pristál priamo na ľadovej kométe.
Pristávací modul Rosetty sa dostal na povrch telesa 67/P Čurjumov-Gerasimenko dnes popoludní. Kométa je vzdialená stovky miliónov kilometrov od Zeme, Slnko obehne raz za šesť rokov a 203 dní.
Pristávací modul Philae po odpojení od Rosetty
Pozreli sme sa na Mars, Venušu aj Titan
Úspešné pristátie znamená ďalší kozmický úspech pre ľudstvo, ktoré doteraz dokázalo poslať svojich zástupcvo na povrch Mesiaca, Venuše, Marsu, saturnovho mesiaca Titan aj na dvojici asteroidov Eros a Itokawa.
Riskantný pristávací manéver bol naplánovaný na zhruba sedem hodín. Prvým krokom bolo oddelenie stokilogramového modulu Philae 22,5 kilometrov od povrchu kométy. Počas pristávacieho manévru modul robil fotografie a aj vedecké merania z odoberaného prachu, plynu a plazmy.
Philae po dosadnutí na povrch vytvoril panoramatický snímok okolia a zhruba po hodine od pristávania bol v pláne začiatok vedeckých experimentov. Odhadom budú trvať 64 hodín, čo je vlastne kapacita primárnej batérie. Ďalšie výskumy a merania budú závisieť od toho, ako sa podarí dobíjanie batérie. Predpokladá sa, že malým obmedzením bude aj vrstva prachu usadená na solárnych paneloch modulu.
Ak bude dobíjací systém fungovať podľa predpokladov, misia na povrchu kométy sa ukončí v polovici marca 2015. Kométa sa totiž k Slnku priblíži natoľko, že vo vnútri Philae narastie teplota na úroveň, ktorá ďalšie experimenty znemožní. Naopak, Rosetta bude kométu Čurjumov-Gerasimenko doprevádzať ďalej. Kométa dosiahne v auguste 2015 najväčšie priblíženie k Slnku a potom sa kométa a aj sonda Rosetta bude vracať do vonkajšej oblasti slnečnej sústavy.
Radosť vedcov po pristátí sondy
Pripomína hlavu kačice
Kométa 67/P Čurjumov-Gerasimenko svojim tvarom pripomínajúca kačicu. Tvoria ju akoby dve časti spojené „krkom“. Vedci z ESA pomenovali oblasť pristátia písmenom J, neskôr sa ujalo pomenovanie vybrané hlasovaním verejnosti Agilkia. Ide o oblasť uprostred „hlavy“ kačice.
Vedci si sľubujú, že sa dozvedia viac o vzniku našej slnečnej sústavy pred 4,6 miliardami rokov, pretože kométa je pozostatkom jej formovania. Zistenie, z čoho je kométa Čurjumov-Gerasimenko zložená, by mohlo astronómom pomôcť pri poznávaní podmienok, ktoré v dobách vzniku slnečnej sústavy panovali. Tieto poznatky majú pomôcť zodpovedaťaj otázky o Zemi. Ako sa na našu planétu dostala voda? Bola tu už od počiatku formovania planéty, alebo sa sem dostala s planétami, ktoré do nej narazili?
Kométa so zápachom močovky
Tento rok už má Rosetta niekoľko kľúčových približovacích manévrov. Zistila, že objekt záujmu nepríjemne zapácha. Výsledky merania podľa Serveru Space.com ukázali, že podľa všetkého ide o páchnuci koktejl pokazených vajíčok, konskej močovky a formaldehydu.
Zápach kométy po pokazených vajíčkach má podľa vedcov na svedomí sírovodík, zatiaľ čo puch po konskej močovke pochádza z čpavku. K týmto výrazným pachom sa pridáva ešte závan horkých mandlí – teda kyanovodík, octový pach oxidu siričitého a nasladlý zápach sírovodíku.
„Keby ste si mohli k tejto kométe pričuchnúť, pravdepodobne by ste si priali, aby ste to neurobili,“ napísali s iróniou vedci na blogu Európskej vesmírnej agentúry.
Hustota týchto páchnucich zdrojov je však podľa ESA malá. Hmlovitý opar kométy tvoria prevažne voda a oxid uhličitý zmiešaný s oxidom uholnatým. Bohatá chemická zmes je podľa vedcov prekvapujúca, pretože v dobe meraní bolo teleso ešte 400 miliónov kilometrov od Slnka. Experti ESA očakávajú, že chemické zloženie sa zmení, keď sa Čurjumov-Gerasimenko k Slnku priblíži viac.
Rosetta je už teraz sci-fi hrdinka
Európska vesmírna agentúra sa rozhodla na popularizáciu svojej misie natočiť 7-minútovú sci-fi drámu. V úlohách mentora a žiačky hrá v nej hviezda zo seriálu Hra o tróny Aidan Gillen a mladá Aisling Franciosi. Obe postavy sa v rozhovore o pôvode života a prítomnosti vody na planétach zmieňujú o Rosette ako o prelomovej misii, ktorá bola na počiatku objasnenia veľkých záhad.
Krátky film s názvom Ambition režíroval Poliak Tomek Bagiński, ktorý už získal oscarovú nomináciu za krátky animovaný film v roku 2003. Ambition je akoby trailerom ku skutočnému pristátiu modulu Philae na kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko.
Ambition si už našiel aj skalných fanúšikov, ktorých krátky trajler nadchlo natoľko, že by si vedeli predstaviť aj veľký sci-fi kinofilm. „Som pripravený na to, že niektorí ľudia budú sklamaní z toho, že nejde o nejakú väčšiu vec, dlhší film. Kľúčovým bodom však je to, že je tu niečo väčšie, a tou väčšou vecou je Rosetta. Misia za miliardy dolárov. Mohlo by to byť oveľa vzrušujúcejšie ako film,“ odpovedal fanúšikom Bagiński.
Na vývoji sa podieľali aj Slováci
Na jednej časti Rosetty spolupracovali slovenskí vedci z košického Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v rámci medzinárodnej spolupráce s partnerským Laboratóriom kozmických technológií STIL v Írsku. Ich servisný elektronický modul ESS zabezpečí oddelenie pristávacieho modulu od sondy a tiež bude mať na starosti obojstrannú dátovú komunikáciu medzi nimi.
Keďže Philae nedisponuje dostatočným výkonom ani anténami pre priamu komunikáciu so Zemou, komunikácia s ním prebieha len cez orbitálny komplex, teda prakticky cez jednotku ESS.
"ESS je kritická časť sondy, keďže cez neho prebieha všetka komunikácia medzi modulom Philae a orbiterom. Na jeho kvalite si ESA ozaj dala záležať, na konštrukciu sme museli použiť len komponenty s tými najlepšími kozmickými certifikátmi. Kvalifikáciu som si musel zlepšiť aj ja a získať nutné certifikáty v školiacom stredisku ESA. Certifikovať sa museli aj superčisté priestory laboratória STIL, kde prebiehala finalizácia systému pod dozorom inšpektorov ESA. Navyše je systém ESS stopercentne zálohovaný, ide o dva identické prístroje v jednom boxe," povedal vedecký pracovník Ján Baláž.
Snímka kométy z modulu Philae
