Predsedom Mostu-Híd bude opäť Béla Bugár
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár ostáva vo svojej funkcii aj ďalších päť rokov. Rozhodli o tom dnes v tajnej voľbe delegáti celorepublikového ôsmeho Snemu strany v Bratislave, keď za Bugára hlasovalo 110 delegátov zo 111 prítomných. Bugár súpera nemal.
Rozhovor so staronovým predsedom strany Bélom Bugárom
Hlasovania na VIII. sneme Most-Híd ukázali podľa predsedu Bélu Bugára jednotu v strane. Ako povedal dnes na tlačovej besede Bugár po skončení rokovania, strana vyšla zo snemu silnejšia. Delegáti na sneme strany prijali víziu, ktorá bude základom činnosti, ale aj spolupráce s ostatnými stranami. Občianska vízia 2016 je strategickým materiálom Mosta-Híd. „Ukazuje ako si strana predstavuje Slovensko o päť až desať rokov. Občania v ňom môžu vidieť, čo môžu od nás očakávať,“ uviedol Bugár. Ten zároveň odmietol súčasné dianie v parlamente, keď Smer-SD vyradil z rokovania desať návrhov opozície. Most-Híd chce podľa Bugára prispieť k vytvoreniu pravicovej opozície, ktorá sa stane alternatívou súčasnej vládnej moci.
Úspešnosť v komunálnych voľbách nemeria Most-Híd podľa Bugára podľa počtu starostov a primátorov, ale ako budú zvolení starostovia a primátori pracovať. Most-Híd má takmer 400 kandidátov na starostov a primátorov. Z toho je približne 180 priamo nominantov strany. Strana zároveň stavia približne 1500 kandidátov na poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev. Spolupráca s SMK podľa Bugára nie je možná všade, aj keď jeho strana sa jej nebráni. „Ak sa niekto snaží o spoluprácu, musí to signalizovať z ústredia. V Komárne bude koalícia SMK a Most-Híd. Niektoré miestne organizácie spoluprácu odmietli. Sú niektoré oblasti ako Nové Zámky a Rožňava, kde pochopili, že nie je v prospech občanov ak nevraživosť nad zdravým rozumom. My prekážky nekladieme, ale nie všade sa dá,“ dodal Bugár.
Most-Híd chce podľa staronovej podpredsedníčky Lucie Žitňanskej odstraňovať polarity a nie vytvárať nové. „Most je občianska strana založená na rovnosti občanov. Chce vytvárať pre občanov také prostredie, aby tu chceli žiť. Snahou Mostu je, aby sa na Slovensku zachovali existujúce spoločenstvá, pretože v rozmanitosti je Slovensko silné. S takýmito hodnotami sa stotožňujem, a preto sa v tejto strane cítim dobre,“ vyhlásila Žitňanská.
Most-Híd je podľa podpredsedu strany László Solymosa jedinou stranou v parlamente, ktorá zastupuje záujmy menšín. Občianska vízia je podľa neho ponukou všetkým občanom. „Zastupujeme záujmy menšín, ale sme občianskou stranou, ktorá má program pre všetkých občanov,“ povedal.
Béla Bugár zostal aj po dnešku predsedom strany Most-Híd. Rozhodli o tom delegáti na VIII. sneme strany, ktorý sa konal dnes v Bratislave. Za Bugára hlasovalo 110 delegátov zo 111 hlasujúcich. Jeden hlasovací lístok bol neplatný. Bugár za podporu poďakoval. „Je to nebezpečná podpora. Skoro jednohlasná a to zaväzuje. Pre mňa je to veľká výzva. Delegáti odo mňa očakávajú viac ako som schopný. Pomôžte mi, aby som vaše očakávania mohol naplniť,“ vyhlásil Bugár po zvolení.
Na návrh Bugára delegáti zvolili štyroch podpredsedov. Funkcie budú zastávať tak ako doteraz László Solymos, Zsolt Simon, Ivan Švejna a Lucia Žitňanská. Solymos bude mať na starosť ako podpredseda menšinovú politiku a štruktúry na južnom Slovensku. Zsolt Simon sa bude venovať rozvoju poľnohospodárstva, vidieka a ochrany životného prostredia. Spadať budú pod neho štruktúry v Banskobystrickom kraji. Ivan Švejna bol opätovne zvolený za podpredsedu pre ekonomiku a hospodárstvo. Žitňanská bude mať v portfóliu právny štát a štruktúry na severe Slovenska. Najviac hlasov z podpredsedov získal Solymos 107. Najmenej Simon 103. Žitňanskú a Švejnu podporilo v hlasovaní 104 delegátov. Hlasovalo 110 delegátov.
Delegáti dnes odsúhlasili zmenu podnázvu. Most-Híd mal doteraz v podnázve, že je stranou spolupráce. Od dnes sa zmenil na občiansku stranu. Po schválenej zmene stanov sa dostal do predsedníctva aj poslanec Európskeho parlamentu József Nagy. Do predsedníctva navrhol Bugár zvoliť viacerých poslancov NR SR Tibora Bastrnáka, Arpáda Érseka, Gábora Gála, Eeleméra Jakaba a , Rudolfa Chmela. Do predsedníctva sa dostal aj Peter Krajňák, ktorý zodpovedá za rusínsku a rómsku menšinu a Prešovský kraj.
Delegáti na sneme strany prijali víziu, ktorá bude základom činnosti, ale aj spolupráce s ostatnými stranami. Občianska vízia 2016 je strategickým materiálom Mosta-Híd, pracovala na ňom skupina odborníkov, ktorí sa s predsedom a vedením strany venovali podstatným oblastiam politického a verejného života na Slovensku. Vízia obsahuje viacero dokumentov: Maďarská národnostná politika, Hospodárska politika, Politika riešenia chudoby a rómska politika, Udržateľný vidiek, Právny štát, Vzdelávacia politika a Ústavný systém.
Na dokumente v sociálnej oblasti spolupracovala expremiérka Iveta Radičová. V dokumente, ktorý sa týka ústavného systému, strana zdôrazňuje potrebu v slovenskej ústave zvýrazniť občiansky princíp. Most-Híd vo svojej vízii navrhuje, aby sa preambula ústavy vrátila k občianskemu princípu. Referendum by malo byť podľa občianskej strany zadefinované tak, že jeho výsledky by mali mať právne záväzný charakter. Most-Híd chce tiež vo vízii odpolitizovanú verejnú správu. Podľa strany treba jasne definovať politické pozície v štáte. Pri odborných pozíciách treba zaviesť konanie otvorených výberových konaní. Systém by mal podľa opozičnej strany garantovať objektívny výber, ale tiež objektívne hodnotenie a kariérny hlas. Treba posilniť aj kontrolné funkcie parlamentu. Most-Híd navrhuje objektívnosť výberových konaní zabezpečiť ich otvorenosťou, to napríklad znamená zverejňovanie uchádzačov, ich životopisov, či výsledkov výberových konaní. Most-Híd podporuje aj odpolitizovanie polície. Pozícia policajného prezidenta by nemala byť menená vždy po výmene vlády. Kandidát na túto pozíciu by mal byť pred menovaním vypočúvaný na brannobezpečnostnom výbore NR SR. Most-Híd tiež podporuje zriadenie nezávislej inšpekcie policajného zboru a ďalších ozbrojených zborov. Most-Híd chce pre maďarskú menšinu školskú a kultúrnu samosprávu. Územná autonómia na územiach obývaných Maďarmi je však podľa predstaviteľov strany neadekvátna. Preto hlavnou snahou je získanie kultúrnej a školskej samosprávy, pretože len tak sa dá systematicky zabezpečiť rozvoj škôl a kultúrnych ustanovizní. Táto samospráva by sa zabezpečovala cez menšinovú radu volenú príslušníkmi maďarskej menšiny. Rada by bola volená na štyri roky.