Treba začať konať, odkázal Biden Rusku

TASR TA3 SITA
22.4.2014 10:53

Viceprezident USA Joe Biden v utorok odkázal Rusku, že "je načase prestať rečniť a začať konať" v záujme zníženia napätia na Ukrajine.

Počas vystúpenia v Kyjeve po boku dočasného ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka vyzval Moskvu, aby podnietila proruských separatistov na východe Ukrajiny k uvoľneniu okupovaných budov a kontrolných stanovíšť, využitiu amnestie a pokračovaniu v presadzovaní svojich požiadaviek politickými prostriedkami. Podľa Bidena musí Rusko po minulotýždňovej dohode zo Ženevy "bezodkladne" pristúpiť k činom, pričom varoval, že "nedovolí, aby sa z toho stal časovo neohraničený proces".

Predstavitelia Ukrajiny, Ruska, EÚ a USA sa vo štvrtok dohodli na krokoch smerujúcich k uvoľneniu napätia na východe Ukrajiny, situácia sa však odvtedy výraznejšie nezmenila a Kyjev s Moskvou sa vzájomne obviňujú z nezáujmu splniť svoje záväzky. Jaceňuk na konferencii s Bidenom vyjadril presvedčenie, že v nepokojných oblastiach operujú ruské špeciálne sily, ktorých cieľom je narušiť prezidentské voľby naplánované na 25. mája.

Premiér zároveň vyzval na stiahnutie ruských vojakov z Krymu, ktorý však Moskva od marca považuje za súčasť Ruska. Moskva vyčíta Kyjevu neschopnosť ochrániť rusky hovoriace obyvateľstvo na východe Ukrajiny, čo vyvoláva obavy z intervencie, ako tomu bolo pred marcovým pripojením Krymu.

Biden sa v utorok stretol s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny ako aj lídrami tamojších politických strán, ktorých ubezpečil o podpore zo strany Bieleho domu. Ukrajinských politikov zároveň vyzval na využitie obmeny vedenia postsovietskej krajiny ako príležitosti na reformy, ktorých cieľom by malo byť okrem iného vykorenenie korupcie.

Americký viceprezident v súlade s očakávaniami ohlásil dodatočnú pomoc ukrajinskej vláde v hodnote 50 miliónov dolárov (36 mil. eur), z čoho je určených 11 miliónov dolárov (8 mil. eur) na prípravy prezidentských volieb. Súčasťou pomoci zo strany Washingtonu bude "nesmrtiaca" výzbroj pre ukrajinskú armádu či experti, ktorí majú Kyjevu radiť, ako znížiť energetickú závislosť Ukrajiny od Ruska.

Joe Biden a Oleksander Turčynov (SITA).jpg

USA ponúkli Ukrajine hospodársku a politickú pomoc vo výške 50 miliónov dolárov

Spojené štáty ponúkli Ukrajine pomoc vo výške 50 miliónov dolárov na hospodárske a politické reformy. Oznámil to dnes Biely dom v čase návštevy viceprezidenta Joea Bidena v Kyjeve. Biely dom ponúkol Ukrajine aj dodatočnú "nesmrtiacu" vojenskú pomoc vo výške osem miliónov dolárov, obsahujúcu aj autá a vysielačky.

"Spojené štáty sa zaviazali k tomu, aby Ukrajinci boli schopní sami rozhodnúť o osude svojej krajiny bez zastrašovania alebo nátlaku vonkajších síl," citovala z vyhlásenia Bieleho domu agentúra Reuters.

Nulandová: USA dali na rozvoj demokracie na Ukrajine päť miliárd dolárov

Spojené štáty investovali do rozvoja demokracie na Ukrajine päť miliárd dolárov. Uviedla to v pondelok v rozhovore pre televíznu stanicu CNN námestníčka šéfa americkej diplomacie pre európske záležitosti Victoria Nulandová.

USA posielali finančné prostriedky Ukrajine od roku 1991, keď sa po rozpade Sovietskeho zväzu opäť stala nezávislým štátom. "Tieto peniaze boli vynaložené na podporu úsilia ukrajinského ľudu, túžiaceho po silnej demokratickej vláde, ktorá zastupuje jeho záujmy," povedala Nulandová.

Diplomatka však poznamenala: "Samozrejme, neminuli sme peniaze na podporu Majdanu. To bolo spontánne hnutie, ktoré sa výrazne odlišuje od toho, čo robí v súčasnosti Rusko na východe Ukrajiny."
Poslanec ruskej Štátnej dumy Viačeslav Nikonov už minulý týždeň kritizoval americkú finančnú pomoc pre Ukrajinu a označil to za podnecovanie nepokojov.

"Victoria Nulandová hovorila o asi piatich miliardách dolárov vynaložených na podporu demokracie na Ukrajine, čo býva často iný výraz pre zmenu režimu," povedal Nikonov pre CNN.

Victoria Nulandová a John Kerry (SITA).jpg

Ukrajina a Rusko sa vzájomne obvinili z porušovania ženevskej dohody

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo dnes Rusko z porušovania dohody podpísanej 17. apríla v Ženeve ohľadom riešenia krízovej situácie. Ruské špeciálne jednotky podľa rezortu ovládajú nezákonne vyzbrojené skupiny, ktoré pomáhajú destabilizovať situáciu na východe Ukrajiny.

Stúpenci federalizácie Ukrajiny "musia okamžite zložiť zbrane a opustiť vládne budovy," vyhlásilo podľa agentúry ITAR-TASS ministerstvo. Úrad diplomacie zároveň uviedol, že nedisponuje nijakým dôkazom o angažovanosti Pravého sektora v streľbe, ktorá sa odohrala vo východoukrajinskom meste Slovjansk.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok uviedol, že ženevskú dohodu nedodržiavajú ani ukrajinské úrady. "Kyjev nerobí nič pre to, aby odstránil príčiny súčasnej hlbokej krízy na Ukrajine. Pravý sektor vykonáva aktivity v rozličných mestách strednej a západnej časti štátu už takmer pol roka, snažiac sa násilím rozšíriť svoj vplyv aj do východných regiónov," povedal Lavrov.

"Budovy v Kyjeve, ktoré boli na počiatku prevratu násilne obsadené, sú dodnes v područí demonštrantov, ulice sú stále zabarikádované a verejné protesty naďalej pretrvávajú," podotkol šéf ruskej diplomacie.
Minulotýždňové ženevské rokovania sa uzniesli na konkrétnych krokov zameraných na zníženie napätia v príslušných oblastiach Ukrajiny a obnovení bezpečnosti tamojších obyvateľov. Všetky strany sa musia podľa dohody vyhýbať násiliu, zastrašovaniu a provokáciám. Účastníci rozhovorov ostro odsúdili všetky prejavy extrémizmu, rasizmu a náboženskej neznášanlivosti vrátane antisemitizmu.

Dohoda zároveň hovorí o tom, že všetky ozbrojené skupiny sa musia odzbrojiť, nezákonne obsadené budovy sa musia vrátiť ich legitímnym vlastníkom a všetky okupované ulice, námestia a iné verejné priestory v ukrajinských mestách sa musia uprázdniť, pripomína ITAR-TASS.

Muzyčko z Pravého sektora zomrel vlastnou rukou, tvrdí prokuratúra

Jeden z lídrov ukrajinského ultrapravicového hnutia Pravý sektor Oleksandr Muzyčko zomrel vlastnou rukou. Podľa prokuratúry sa na základe jednej z dvoch verzií vyšetrovania nešťastne postrelil, keď pri zatýkaní kládol policajtom odpor, informoval dnes námestník generálneho prokurátora Alexej Baganec.

Jeho vyjadrenie zaznelo na zasadnutí vyšetrovacieho výboru ukrajinského parlamentu, ktorý sa zaoberá okolnosťami Muzyčkovej smrti, uviedla agentúra ITAR-TASS.

Podľa Baganeca sa pracovalo aj s verziou, že Muzyčka zastrelili príslušníci jednotky Sokol, ktorí prekročili hranice nutnej sebaobrany, alebo konali nad rámec opatrení na zatknutie páchateľa.

Baganec konštatoval, že závery expertíz, ktoré boli k dnešnému dňu už dokončené, hovoria v prospech verzie o nešťastnom postrelení.

Oleksander Muzyčko (SITA).jpg

Medvedev: Snaha EÚ o dovoz plynu z USA je blaf

Rusko má veľký záujem o diverzifikáciu exportu zemného plynu, a preto realizuje nové projekty v Ázii. Vyhlásil to dnes v parlamente premiér Dmitrij Medvedev, ktorý zároveň označil správy, že Európska únia (EÚ) hľadá spôsob, ako dovážať plyn z USA, aby znížila svoju závislosť na dodávkach z Ruska, za "blaf". Informovala o tom agentúra Reuters.

Agentúra zároveň zverejnila stanovisko Británie, ktorá dnes obvinila Moskvu, že zneužíva svoje postavenie energetickej superveľmoci, aby držala európskych odberateľov v šachu. Podľa Londýna musí preto skupina siedmich najvyspelejších štátov sveta (G7) na najbližšom zasadaní v máji nájsť spôsob, ako zredukovať závislosť Európy od ruského plynu.

Britský minister energetiky Ed Davey pre dnešné vydanie londýnskych novín Times uviedol, že Británia využije míting G7 na propagáciu globálneho plánu rozvoja alternatívnych zdrojov energie a nových dodávateľských sietí. Cieľom je zabrániť Rusku využívať svoje energetické zdroje ako nástroj svetovej politiky.

Dmitrij Medvedev (SITA).jpg
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok