Z astronomického hľadiska sa jar začne o 17:57
Jar sa oficiálne z astronomického hľadiska začne dnes o 17:57 stredoeurópskeho času. Jar je jedno z najkrajších ročných období a podľa meteorológov sa začína vždy 1. marca, hovorí Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.
No z astronomického hľadiska je to okamih, keď je stred slnečného disku presne na nebeskom rovníku v jarnom bode. Tento rok to podľa jeho slov vychádza práve na dnešok o 17:57. "V čase jarnej rovnodennosti Slnko vychádza na východe a zapadá na západe, dĺžka slnečného svitu je, okrem pólov, na celej zemeguli rovnaká, a to 12 hodín," poznamenal. Na severnom póle sa práve vtedy končí polárna noc a začína sa polárny deň, na južnom póle sa zas začína polárna noc.
Od jarnej rovnodennosti je odvodený aj dátum Veľkej noci. Veľkonočná nedeľa je prvou nedeľou po prvom jarnom splne Mesiaca a môže byť medzi 22. marcom až 25. aprílom. "Toho roku teda pripadne na 20. apríla," uviedol Rapavý. Dodal, že pri určovaní tohto pohyblivého kresťanského sviatku sa za dátum jarnej rovnodennosti vždy považuje 21. marec bez ohľadu na to, že môže nastať už o dva dni skôr. Od októbra 1582, keď bol zavedený gregoriánsky kalendár, až do súčasnosti nastala jarná rovnodennosť 19. marca 21-krát, 20. marca 295-krát a 21. marca 116-krát. "Najbližšie nastane jarná rovnodennosť 19. marca v roku 2044 a 21. marca v roku 2102," dodal Pavol Rapavý.
S príchodom jari sa u našich predkov spájalo niekoľko tradičných zvykov, ktoré sa v niektorých regiónoch zachovali dodnes. Najznámejšie je symbolické vynášanie Moreny, staroslovanskej bohyne zimy a smrti, ktorá sa páli a hádže z vysokej skaly alebo z mosta do vody. Všeobecne sa slávil príchod teplejšieho obdobia, čas pred poľnými prácami, taktiež sa pripravovali tradičné jedlá (kulich, paška, palacinky, tvarované bochníky). Oslavovalo sa tiež Slnko, kúpalo sa ešte pred jeho východom, robili sa očistné rituály, zapaľovali sa vatry a z kopcov púšťali horiace kolesá. Ohnivý kruh bol pre našich predkov magický, chránil ich pred zlými silami i chorobami. Preto starí Slovania v kruhoch obchádzali obydlia i hospodárske budovy a priestory vydymovali vetvičkami z borievky. Gúľanie farbených vajíčok malo zabezpečiť, aby sa ich plodnosť dostala do zeme a zabezpečila tak dobrú úrodu.
"Dnes nie je deň jarnej rovnodennosti pre väčšinu ľudí ničím výnimočným, je obyčajným dňom v týždni. Náš vzťah k prírode a k nášmu životnému prostrediu sa mení, sme k nemu často až príliš ľahostajní," uzavrel Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov. Dodal však, že by sme si mali uvedomiť, že aj my sme len súčasťou jedinečného ekosystému, ktorý sa vyvinul na našej planéte. "Mohli by sme si od našich slovanských predkov vziať príklad a mať k prírode a jej významným okamihom väčšiu úctu."