Prečo sme v čerpaní bruselských peňazí na chvoste EÚ? Môžeme si za to sami, odkazuje odborník na eurofondy
Financovanie z prostriedkov Únie je dostupné v rôznych podobách. Aké sú a ako fungujú? Ako efektívne čerpať eurofondy z pohľadu samospráv? Odborníci debatovali na konferencii televízie ta3 Investujeme.
Poslanec EP (PS, Renew) Michal Wiezik na úvod konferencie konštatoval, že o peniaze z Bruselu môže v princípe prísť každý členský štát. „Európska únia funguje na báze určitých princípov a pravidiel, na základe ktorých sa snaží rozvíjať európsky spoločný priestor. Členské krajiny podpisom zmluvy akceptujú tieto pravidlá a akonáhle ich nedodržiavajú, porušujú alebo ohýbajú, tak je povinnosťou Európskej únie prostredníctvom Európskej komisie chrániť okrem iného aj finančné záujmy Európskej únie. V prípade, že naozaj hrozia nejaké eventuality ohľadom sprenevery týchto financií, korupcie alebo nárastu kriminality, tak začína kontrolný proces, ktorý neustále v podstate beží a jeho naozaj najextrémnejšou formou môže byť obmedzenie tokov zo strany Európskej únie do členského štátu,“ opísal procesy.
Čerpanie na úrovni 0.02 percent
Celkový balík európskych peňazí sa skladá z dvoch podstatných zdrojov. Zhruba 12 miliárd máme k dispozícii z takzvaných európskych štrukturálnych a investičných fondov. „Tieto sú stálym nástrojom Európskej únie na podporu regiónov, na znižovanie regionálnych rozdielov a periodicky sa opakujú v takzvaných programových cykloch každých 7 rokov,“ uviedol odborník na eurofondy Tamás Szöke.
Okrem tejto sumy máme k dispozícii aj ďalších 6.4 miliárd z Plánu obnovy. Je to jednorázový nástroj, ktorý vznikol na podporu jednotlivých členských krajín po pandémii. Je časovo limitovaný do konca roku 2026.
Zdá sa, že peňazí na míňanie je dosť, nám sa však ich čerpanie nedarí. Pri 12 miliardovom balíku programové obdobie začalo v roku 2021 a podľa odborníka na eurofondy sme z neho minuli 2,7 milióna a čerpanie je tak na 0.02 percent.
„Hrozí nám, že do konca roku 2025 musíme z tých 12 miliárd minút 1,7 miliardy a v tomto momente nemáme ani výzvy vyhlásené v tej sume, nemáme ani nakontrahované projekty v tej sume a nie to ešte zvládnuté všetky náročné implementačné procesy,“ varuje.
Pripomenul, že všetky peniaze z eurofondov aj Plánu obnovy sa v momente, kedy sa pripíšu na účet v štátnej pokladnici, stávajú príjmom štátneho rozpočtu. „To, že máme nejaké komplikované problémy, to vôbec nie je z toho, že by nám to predpisovali nariadenia alebo, že by od nás chceli tie strašne komplikované administratívne postupy. Je to preto, lebo máme zákon o vnútornej kontrole a finančnom audite, ktorý hovorí o tom, že keď sa vyplácajú finančné prostriedky, tak musíme robiť predbežnú finančnú kontrolu, následnú finančnú kontrolu a kadejaké iné finančné kontroly, takže technicky to, že je to komplikované, tak si za to naozaj môžeme sami,“ konštatoval.
Priveľa byrokracie
Primátor mesta Zvolen, bývalý poslanec EP (Smer-SD, SaD) Vladimír Maňka súhlasí, že s čerpaním bruselských peňazí je spojených priveľa byrokracie. Ako príklad uviedol snahu mesta vybudovať vo Zvolene cyklotrasy a pospájať jednotlivé sídliská s centrom mesta.
„Keď chcete urobiť cyklotrasu, tak ju musíte najprv nakresliť. Keď nakreslíte, zistíte cez aké pozemky vedie a zvoláte si vlastníkov a vlastníci vám niektorí podpíšu, niektorí nepodpíšu, že to predajú. Keď nepodpíšu, tak kvôli možno piatim štvorcom by ste nemohli nič urobiť, no tak musíme zmeniť územný plán a v územnom pláne musíme zadefinovať, že to je verejnoprospešná stavba, aby sme to mohli nasilu vykúpiť. Samozrejme za trhovú cenu, nie že im nedáme nič a keď to dokážete až potom dostanete stavebné povolenie a keď máte stavebné povolenie, až potom môžete požiadať o nejakú podporu z fondov. Čiže to je cyklus čo netrvá rok, ale podstatne dlhšie a stratíte samozrejme čas,“ opísal problémy s byrokraciou.
Dodal, že Slovensko „konečne pristúpilo na jeden model, že sú tu integrované územné investície a samosprávy si môžu v regióne sami rozhodnúť, čo by chceli realizovať."
V rámci programu Slovensko bolo podľa jeho informácii do 19. apríla vyhlásených 117 výziev v celkovej hodnote 4 miliardy eur, čo predstavuje 31,6% z celkovej alokácie zhruba 12 miliárd. Prijatých bolo 1 239 žiadostí o nenávratný finančný príspevok a z nich bolo už 452 zazmluvnených vo výške 2 miliardy eur.
Viac zaujímavostí sa dozviete vo VIDEU.