Čo vám ušlo z V politike: Mimovládky ako zahraniční agenti? Migaľ: Nerozumiem, v čom je problém. Je to nálepkovanie, odporuje Plaváková

ta3/Lenka Klobučníková/TASR
6.5.2024 00:00

Kauza okolo novelizácie zákona o mimovládnych organizáciách sa zatiaľ nedočkala rozuzlenia. V záujme zvýšenia transparentnosti financovania chce vláda mimovládkam do názvu pridať označenie "organizácia so zahraničnou podporou". Platiť bude pre tie, ktoré zo zahraničia prijmú za rok viac než 5 000 eur.

v politikr
ta3

O tejto téme v relácii V politike diskutovali poslanci parlamentu Lucia Plaváková (PS), Richard Glück (Smer-SD), Samuel Migaľ (Hlas-SD) a Marián Čaučík (KDH).

Zmena návrhu zákona

Novela zákona o mimovládnych organizáciách sa bude podľa Migaľa ešte meniť a o definitívnej podobe diskutujú. Pripomenul, že chcú stransparentniť ich financovanie.

"V rámci zvýšenia transparentnosti je dôležité, aby mimovládne organizácie riadne zverejňovali svoje financovanie, aby nešlo o nejakú šedú zónu, a to je jedno, že či sú financované zo Západu, alebo z Východu," podotkol Migaľ.

"Nerozumiem tomu, v čom je problém, keď chceme stransparentniť tieto toky peňazí," dodal Migaľ.

Anketa

Ktorý z hostí vás presvedčil viac?

Richard Glück (Smer-SD)
- %
Samuel Migaľ (Hlas-SD)
- %
Lucia Plaváková (PS)
- %
Marián Čaučík (KDH)
- %
Celkovo hlasov: 186

Zahraničný agent

"Nedá sa ísť takto na to. Toto je pre mňa na hulváta," reaguje Čaučík s tým, že ak chce koalícia transparentnosť, tak by mal ísť návrh zákona o mimovládkach von nie ako poslanecký návrh, ale ako vládny zákon.

"Poslanecký návrh o mimovládkach nevieme upraviť v druhom čítaní. Preto to vnímame ako kampaň do európskych volieb. Štyria poslanci z SNS dali takýto zákon a vy ste im ho schválili," upozornil.

Plaváková reagovala, že návrh zákona je mimoriadne škodlivý. "Je to stigmatizujúce, je to nálepkovanie určitých mimovládnych organizácií, napríklad tých, ktoré majú finančné zdroje zo zahraničia," poznamenala.

Čo s mimovládkami?

Zákon o neziskových organizáciách, ktorý mimovládky označuje ako zahraničných agentov, platí v Ruskej federácii, ale aj v Maďarsku. Zdá sa však, že na Slovensku bude ešte prísnejší.

V rokoch 2016, 2018 a 2019 boli predostrené už tri takéto návrhy. Proti tomu, aby boli klasifikované mimovládky, boli aj viacerí poslanci Smeru, ako napríklad Juraj Blanár či Ľuboš Blaha. SNS sa zvyčajne zdržala, za národniarov hlasoval Andrej Danko. V roku 2018 boli proti aj poslanci Smeru napríklad Robert Fico či Robert Kaliňák. 

Neskôr bol dokonca vytvorený aj Register mimovládnych neziskových organizácií. Čo sa zmenilo, keď predtým bola koalícia trikrát proti? 

Maďarsko dotuje mimovládky

V roku 2011 bola schválená podpora najmenej 144 miliónov eur, ktoré pritiekli z Maďarska do južných regiónov. Mimovládky to odvôvodňovali tým, že keďže sa slovenská vláda o ne nestará, tak ich musí podporovať Viktor Orbán.

Ako podotkol moderátor Richard Dírer, bolo to vždy iba v čase volieb na Slovensku. 25 miliónov natieklo do mnohých oblastí ako kultúra, vzdelávanie, futbalové kluby, cirkev a podobne. Mnohé organizácie sú prepojené na maďarských politikov z SMK. Upozornili na to v spoločnom projekte denník SME a Investigatívne centrum Jána Kuciaka. 

Celú reláciu V politike si môžete pozrieť vo videu nižšie. Diskusiu o mimovládkach sa začína od času 11:45.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok