Budúcnosť medicíny či hrozba ďalšej pandémie? Žene transplantovali modifikovanú obličku, odborníci varujú pred mutáciou

ta3/KŽ
28.4.2024 05:00

Unikátna operácia jej zachránila život. Žene najprv lekári vložili srdcovú pumpu a o pár dní neskôr aj geneticky modifikovanú prasaciu obličku. Odborníci ale varujú pred možnými rizikami pri transplantáciách geneticky modifikovaných orgánov. Píše o tom CNN Prima News.

Lisa Pisan, ktorej voperovali prasaciu obličku
X/Zain Khalpey, MD, PhD, FACS
Lisa Pisanová po operácii

Transplantácia geneticky modifikovaných zvieracích orgánov do ľudského tela dáva nádej tisícom ľuďom, ktorí by inak čakali na vhodného darcu. 

Prvá svojho druhu

Päťdesiatpäťročnej Lise Pisanovej z New Jersey 4. apríla zaviedli mechanickú srdcovú pumpu. Prasaciu obličku s týmusom jej lekári transplantovali o osem dní neskôr, píše CNN Prima News.

Podľa lekárov, ktorí ju operovali, je jej prípad prvou zaznamenanou transplantáciou modifikovaných prasacích orgánov u človeka s mechanickou srdcovou pumpou. Zároveň je to druhá známa transplantácia geneticky upravenej prasacej obličky žijúcemu príjemcovi a prvá transplantácia spolu s geneticky upraveným prasačím týmusom.

Riziková operácia

Pisanová prekonala množstvo vážnych ochorení a chodila aj na dialýzu. Liečili jej rakovinu hrubého čreva, prekonala srdcový infarkt a absolvovala niekoľko operácií srdca. Transplantácia srdca a obličky bola odborníkmi vyhodnotená ako riziková. Lekárom dochádzal čas. “Pacientka na tom bola stále horšie. Jej nádej dožitia sme naozaj mohli počítať na dni alebo týždne,“ poznamenal vedúci chirurg Robert Montgomery.

Lekári v krátkom čase získali špeciálne povolenie na vykonanie zákrokov od amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv. Úrad udeľuje povolenie na realizáciu dosiaľ nevyskúšaných lekárskych postupov a operácií len vo výnimočných prípadoch.

Pozrite si archívnu reportáž z augusta 2023:

Cíti sa oveľa lepšie

Oblička pochádzala z geneticky upraveného prasaťa. Jeho genóm bol upravený takým spôsobom, aby ho dokázalo prijať ľudské telo. Týmus, tiež z geneticky modifikovanej ošípanej, ​​bol do pacientkinho tela transplantovaný ako svojho druhu podporný asistent, ktorý mal uľahčiť imunitnému procesu prijatie nového orgánu.

Žena z riskantnej operácie strach nemala. “Vyskúšala som všetko možné a využila každú šancu. Takže keď sa naskytla táto príležitosť, povedala som si, že ju využijem,“ povedala v stredu na pooperačnej tlačovej konferencii Pisanová. Už niekoľko dní po zákroku si žena pochvaľovala zlepšené dýchanie. Pred zákrokom nemohla ani vstať z postele. 

Ďalšia pandémia?

Podobné zákroky budú podľa lekárov v budúcnosti stále častejšie. Vďaka geneticky modifikovaným orgánov zo zvierat budú mať šancu na transplantáciu srdca alebo obličiek aj pacienti, ktorým sa dlho nedarilo nájsť vhodných darcov.

Niektorí odborníci však varujú pred zmutovanými zvieracími patogénmi, ktoré by sa mohli dostať do ľudského tela a spôsobiť napríklad smrteľný vírus. “Využívanie ošípaných ako zdroja náhradných orgánov je nebezpečné pre ľudských pacientov, smrteľné pre zvieratá a môže priniesť ďalšiu pandémiu,“ varovala Kathy Guillermová, vedúca organizácie People for the Ethical Treatment of Animals. 

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok